Ak si v reštaurácii začínaš posúvať jedálny lístok ďalej od očí a bez dobrého svetla neprečítaš drobný text v telefóne, nejde o náhodu. Pravdepodobne sa ozýva presbyopia, teda vekom podmienené zhoršenie schopnosti zaostriť na blízke predmety.
Podľa National Eye Institute (NEI), americkej vládnej inštitúcie pre výskum zraku, sa jej v staršom veku nevyhne prakticky nikto. Prvé problémy sa najčastejšie objavujú po 45. roku života, u niektorých ľudí aj o niekoľko rokov skôr.
Šošovka po rokoch tvrdne a stráca pružnosť
Keď sa pozeráš na blízky predmet, očná šošovka musí zmeniť svoj tvar. Svaly v oku jej umožnia viac sa zaobliť, čím sa zvýši jej optická mohutnosť a obraz dopadne presne na sietnicu. Pri pohľade do diaľky sa šošovka opäť sploští.
Rokmi však tvrdne a stráca pružnosť. Pri pohľade na displej telefónu alebo stránku knihy sa už nedokáže dostatočne zaobliť, takže obraz nie je správne zaostrený. Text sa začne rozmazávať a človek si ho podvedome posúva ďalej od očí.
Videnie do diaľky pritom môže zostať ostré, pokiaľ človek nemá aj krátkozrakosť, ďalekozrakosť, astigmatizmus alebo inú očnú chybu. Presbyopii sa niekedy hovorí starecká ďalekozrakosť, hoci z medicínskeho hľadiska nejde o to isté. Klasická ďalekozrakosť súvisí najmä s tvarom oka, presbyopia so starnutím šošovky a zhoršením zaostrovania.
Za tuhnutím šošovky môže byť aj proteín AQP0
Prečo očná šošovka postupne tuhne, skúmal tím vedený Kulandaiappanom Varadarajom zo Stony Brook University v New Yorku. Výskum financovaný NEI sa zameral na proteín akvaporín nula, známy pod skratkou AQP0. Jeho úlohu vedci testovali na myšiach.
AQP0 sa nachádza v membránach vláknitých buniek, ktoré tvoria väčšinu očnej šošovky. Reguluje pohyb vody a pomáha udržiavať susedné bunky správne usporiadané a pevne spojené.
Myši s poškodenými formami tohto proteínu mali bunky v šošovke usporiadané nepravidelne. Zmenili sa aj jej mechanické vlastnosti. Výsledky ukázali, že AQP0 zrejme ovplyvňuje, ako pružná alebo tuhá šošovka zostane.
Šošovka sa počas života neustále mení. Nové vrstvy buniek pribúdajú na jej povrchu, zatiaľ čo staršie bunky sa tlačia smerom do stredu. Tam strácajú väčšinu vody, stláčajú sa a v oku zostávajú po celý život. Stred šošovky tak postupne naberá na objeme a tuhne.
AQP0 však nie je jediným vinníkom. Do starnutia šošovky vstupujú aj ďalšie bielkoviny a zmeny v jej štruktúre.
AQP0 vedci už v minulosti spájali aj so sivým zákalom. Tím zo Stony Brook University chce teraz zistiť, ktorá časť proteínu vplýva na tuhosť šošovky a či by sa tento proces dal spomaliť liekmi.
Staršie bonoby si pri čistení srsti držia väčší odstup
Zhoršovanie videnia nablízko nie je dôsledkom telefónov, počítačov ani čítania pri slabom svetle. Naznačuje to aj výskum divo žijúcich bonobov, ktorý vedci z Ústavu pre výskum primátov Kjótskej univerzity publikovali v roku 2016 v časopise Current Biology.
Tím sledoval 14 bonobov vo veku od 11 do 45 rokov v Konžskej demokratickej republike. Z fotografií meral vzdialenosť medzi očami zvieraťa a jeho prstami počas vzájomného čistenia srsti.
Staršie bonoby držali ruky výrazne ďalej od tváre – podobne ako človek, ktorý si odťahuje knihu, aby zaostril rozmazané písmená. Najväčšie zmeny sa objavovali na konci tretej a začiatku štvrtej dekády života. U piatich starších zvierat našli vedci správanie zodpovedajúce presbyopii.
Bonoby, samozrejme, nemohli absolvovať klasické meranie zraku ani vedcom povedať, čo vidia rozmazane. Rozhodujúce bolo ich správanie. Vzdialenosť, z ktorej si čistili srsť, sa s vekom menila veľmi podobne ako schopnosť ľudí zaostrovať na blízke predmety.
„Prekvapilo nás, že vzorec pozorovaný u bonobov sa tak výrazne podobá vzorcu u moderných ľudí. Naznačuje to, že starnutie oka sa od spoločného predka ľudí a bonobov príliš nezmenilo, hoci dnešní ľudia sa dožívajú oveľa vyššieho veku,“ uviedol vedúci autor Heungjin Ryu v tlačovej správe.
Rozmazané písmená dnes vyrieši najmä správna korekcia
Stratenú pružnosť šošovky dnes nevieme obnoviť. Spočiatku môže pomôcť silnejšie svetlo, väčšie písmo alebo odsunutie textu ďalej od očí. Takéto riešenie má však svoje hranice a presbyopia sa časom zhoršuje.
Najčastejším riešením zostávajú okuliare na čítanie, bifokálne alebo progresívne sklá. Ďalšou možnosťou sú kontaktné šošovky. Správne dioptrie je dobré určiť pri očnom vyšetrení, pretože za rozmazaným videním nemusí byť iba vek a presbyopia.
Výskum možno raz prinesie spôsob, ako tuhnutie šošovky spomaliť. Dovtedy tak najlepšou pomocou pri rozmazaných písmenách zostávajú čítacie okuliare alebo kontaktné šošovky.