Zívaš, aj keď nie si unavený? Vedci konečne našli odpoveď, prečo to robíme. Dôvod, prečo to robíš, ťa prekvapí
Zívanie nie je len znak únavy. Vedci odhaľujú, že môže slúžiť na ochladzovanie mozgu a zlepšenie pozornosti.
Zívanie je fyziologický proces nášho tela, ktorý si často spájame únavou alebo nedostatkom spánku. Avšak možno si si všimol, že častokrát sa ti zíva aj vtedy, keď si poriadne vyspatý. Prečo sa nám teda zíva aj vtedy, keď nie sme unavení? Najnovšie vedecké výskumy totiž hovoria, že zívanie môže byť spôsobené mechanizmom termoregulácie. Ide teda o spôsob, akým naše telo ochladzuje svoj mozog.
Zívanie nie je len „ľudská zvláštnosť“. Tento reflex pozorujeme aj u mnohých druhov zvierat. Levy zívajú pred lovom, vtáky počas stresu a psy často zívajú, keď sú nervózne. Vedci preto už dlhšie tušili, že zívanie má hlbší význam než len signál únavy či nudy.
Zívaním si ochladzujeme mozog
Zívanie je jedným z najzáhadnejších a najčastejšie prehliadaných fyziologických prejavov nášho tela. Vyskytuje sa u všetkých cicavcov a dokonca aj u niektorých vtákov a rýb. Vzhľadom na to, ako bežný je tento jav, je prekvapujúce, ako málo toho o ňom vieme.
Dlhé roky sa napríklad verilo, že zívanie je spôsobené nedostatkom kyslíka. Táto hypotéza bola však vyvrátená, pretože zívanie nezvyšuje hladinu kyslíka v krvi a ani neznižuje hladinu oxidu uhličitého. Ukazuje sa, že tento prejav môže mať úplne iný a oveľa dôležitejší význam.
Aj keď si zívanie väčšina ľudí spája s únavou, nedostatkom spánku či nedostatkom kyslíka, tento fyziologický prejav môže byť v skutočnosti prejavom potreby ochladiť mozog. Viacero zdrojov, vrátane portálu time.com, uvádza, že sa zistilo, že pozorovaní ľudia zívali oveľa častejšie pri vyšších teplotách. Iné faktory, ako je pohlavie, ročné obdobie, vek, vlhkosť, čas strávený vonku a počet hodín spánku noc predtým, nemali významný vplyv na pravdepodobnosť zívnutia. V konečnom dôsledku z pozorovania vyplynulo, že zívanie súvisí s reguláciou teploty mozgu.
Ako zívanie ochladzuje mozog?
Zívanie je komplexná akcia zahŕňajúca hlboký nádych, široké otvorenie úst, stiahnutie tvárových svalov, niekedy až slzenie očí a krátkodobé pozastavenie iných činností. Tento krátky fyzický prejav má na naše telo niekoľko chladiacich efektov.
Pri zívaní dochádza k náhlemu prísunu vzduchu do ústnej a nosovej dutiny. Ak je tento vzduch z okolia chladnejší ako naša telesná teplota, dokáže ochladiť naše dutiny a cievy, ktoré sa nachádzajú v lebke. Týmto chladnejším vzduchom sa teda ochladzuje krv, ktorá prúdi do mozgu, a tým aj celý mozog. Okrem toho zívanie pomáha aj k lepšiemu prekrveniu mozgu. To tiež vedie k ochladzovaniu, pretože teplejšia krv sa rýchlejšie dostane preč z mozgu.
K rýchlejšiemu prúdeniu krvi pomáha aj to, že pri zívaní sa sťahujú a rozťahujú svaly na našej tvári a čeľusti. Pohyb svalov, okrem prúdenia krvi, ovplyvňuje aj lymfatický systém okolo mozgových blán. To má za následok rýchlejšie odvádzanie tepla z mozgu.
Niektorí vedci sa dokonca domnievajú, že zívanie mohlo mať v priebehu evolúcie úlohu pri udržiavaní bdelosti. Keď sa mozog prehrial alebo začala klesať pozornosť, krátke zívanie mohlo slúžiť ako biologický mechanizmus na obnovenie koncentrácie a výkonu. Aj preto sa u ľudí zívanie často objavuje v momentoch tesne pred výkonom, napríklad pred skúškou, pred vystúpením alebo pred šoférovaním.
A čo sociálne zívanie?
Vieme, že zívanie je nákazlivé. Teda ak zíva niekto v tvojej blízkosti, chce sa zívať aj tebe. Tento jav je známy ako sociálne zrkadlenie, súvisiace s empatiou a neurónmi zrkadlenia v mozgu. Avšak aj toto zívanie môže byť spojené s termoreguláciou našich mozgov. Deje sa to preto, lebo v miestnosti, kde je viac ľudí, je prirodzene teplejšie a navyše vyššia fyzická alebo emocionálna aktivita môže viesť k zvýšenej mozgovej teplote aj u viacerých ľudí súčasne.
Nabudúce, keď si zívneš, neskúšaj to zadržiavať. Možno práve pomáhaš svojmu mozgu lepšie fungovať. A ak zívaš v skupine ľudí, je veľká šanca, že sa to rozšíri ako domino efekt, nielen kvôli empatii, ale aj kvôli potrebe ochladiť mozog v spoločnom prostredí.
Komentáre