Je noc, doma je ticho a zrazu počuješ nízke dunenie. Nie pískanie v ušiach, nie susedovu práčku, nie bzučanie chladničky. Skôr hlboký hukot, ktorý akoby prichádzal spoza steny, spod podlahy alebo z veľkej diaľky. Otvoríš okno, no vonku nič nepočuť. Žiadny motor, žiadna trafostanica, žiadny ventilátor. A keď sa opýtaš človeka vedľa seba, či to počuje tiež, odpoveď je jednoduchá: „Nie.“
Presne takto opisujú svoje skúsenosti ľudia, ktorí vnímajú jav známy ako The Hum. Pre niekoho je to len otravné pozadie, ktoré sa dá ignorovať. Pre iného problém, ktorý začne ničiť spánok, koncentráciu aj psychiku. Najhoršie na tom je, že okolie často nič nepočuje, takže človek začne pochybovať sám o sebe. Nový výskum z nórskej univerzity NTNU však ukazuje, že podobné skúsenosti netreba odbiť slovami, že si ich človek vymýšľa. Hukot môže mať viacero vysvetlení a nie vždy musí prichádzať zvonka.
Záhadné hučanie sa objavovalo v mestách po celom svete
The Hum sa vo veľkom začal spomínať už v sedemdesiatych rokoch v britskom Bristole. Miestne noviny vtedy dostávali listy od ľudí, ktorí sa sťažovali na nevysvetliteľné nízke hučanie. Jedna z teórií hovorila, že za všetkým môžu veľké priemyselné ventilátory v sklade obchodného domu. Lenže keď sklad neskôr zatvorili, problém nezmizol. Ľudia hukot počuli ďalej a podobné prípady sa postupne objavili aj v ďalších mestách.
Neskôr sa o jave hovorilo v Spojených štátoch, napríklad v Taose v Novom Mexiku či v Kokome v Indiane, ale aj v Kanade, Austrálii, na Novom Zélande, v Južnej Afrike a vo viacerých európskych krajinách. Spoločné mali najmä to, že ľudia opisovali hlboký, ťažko lokalizovateľný zvuk, ktorý sa často zhoršoval v interiéri a najviac vynikal v noci.
Vedci najprv skúmali, či niektorí ľudia počujú nízke frekvencie citlivejšie
Markus Drexl z NTNU sa so svojím tímom pozrel na 28 ľudí z Nemecka, ktorí tvrdili, že počujú nevysvetliteľný nízky hukot alebo bzukot. Prvá otázka bola jednoduchá: čo ak niektorí ľudia naozaj zachytia zvuky, ktoré väčšina z nás nepočuje? Inými slovami, problém by nemusel byť v záhade, ale v tom, že ich sluch je v určitom nízkofrekvenčnom pásme citlivejší než bežný sluch.
Výsledky však neukázali, že by to platilo pre väčšinu. Výrazne citlivejší sluch na niektoré nízke frekvencie mali len dvaja účastníci. To znamená, že v malej časti prípadov môže ísť o reálny vonkajší zvuk, ktorý zachytí len citlivejšie ucho. No toto vysvetlenie nesedí na väčšinu ľudí, ktorí The Hum opisujú.
Nízke frekvencie sú pritom zradné. Majú dlhé vlnové dĺžky, šíria sa na veľké vzdialenosti a ich zdroj sa hľadá ťažšie než pri bežnom zvuku. Môžu pochádzať z ventilácie, tepelných čerpadiel, dopravy, priemyslu, veterných turbín, ale aj z prírody, napríklad z vetra alebo vĺn narážajúcich na pobrežie. Pre človeka, ktorý ich počuje, môžu pôsobiť, akoby vychádzali zo steny alebo podlahy, hoci ich zdroj môže byť úplne inde.
Keď zvuk neprichádza zvonka, no človek ho stále reálne vníma
Pri väčšine účastníkov sa citlivejší sluch nepotvrdil. Vedci preto skúmali aj ďalšiu možnosť, či si vnútorné ucho nevytvára slabé zvuky samo. Takéto zvuky existujú a odborníci ich dokážu zachytiť citlivým mikrofónom vo zvukovode. Nazývajú sa otoakustické emisie. Lenže v nízkofrekvenčnom pásme, v ktorom ľudia The Hum opisujú, sa táto stopa nepotvrdila.
Vedcov to priviedlo k vysvetleniu, ktoré môže znieť zvláštne, no dáva zmysel. U mnohých ľudí môže ísť o formu nízkofrekvenčného tinitu. Nie typické pískanie alebo zvonenie, ale hlboké dunenie, pulzovanie alebo hukot. Zvuk je pre človeka reálny, len jeho zdroj nemusí byť v miestnosti, za oknom ani u suseda, ale v samotnom sluchovom systéme.
To neznamená, že si človek problém vymýšľa. Práve naopak. Vnem môže byť veľmi rušivý a presvedčivý. Pri nízkych frekvenciách je navyše ťažké určiť smer, odkiaľ zvuk prichádza. Mozog ho preto môže vyhodnotiť ako niečo vonkajšie. Aj preto má človek pocit, že hukot ide zo steny, z ulice alebo z podlahy, hoci jeho pôvod môže byť inde.
Tým sa dá vysvetliť aj to, prečo sa The Hum často ozýva najmä v noci. Keď okolie stíchne, bežné zvuky prestanú vnútorný hukot prekrývať. Človek si ho začne viac všímať a čím viac sa naň sústredí, tým rušivejšie pôsobí. Pre jedného je to len zvláštny zvuk v pozadí, pre druhého dôvod, prečo nedokáže normálne spať.
The Hum ukazuje, ako málo vieme o nízkych frekvenciách
Štúdia neprináša jednoduchú odpoveď v štýle, že záhada je definitívne vyriešená. Skôr ukazuje, že The Hum môže mať viacero príčin. Niekedy môže ísť o skutočný nízkofrekvenčný zvuk z prostredia, inokedy o nízkofrekvenčný tinitus. Dôležité je, že samotná skúsenosť človeka sa nemá zosmiešňovať.
Moderný svet je zároveň plný zdrojov nízkofrekvenčného hluku. Ventilácia, tepelné čerpadlá, doprava, priemyselné zariadenia či veterné elektrárne môžu vytvárať zvuky, ktoré sa správajú inak než bežný hluk. Ak chceme pochopiť, prečo niekomu prekážajú a iný ich vôbec nevníma, nestačí merať len okolie. Treba lepšie pochopiť aj samotný sluchový systém.
Pre ľudí, ktorí The Hum počujú, je najdôležitejšie jedno: nie sú blázni. To, že zvuk nepočuje nikto iný, ešte neznamená, že problém neexistuje. Môže ísť o citlivejšie zachytenie skutočného zvuku, ale aj o vnútorný zvukový vnem, ktorý mozog umiestni do priestoru. A práve toto rozlíšenie môže byť prvým krokom k tomu, aby sa takýto problém riešil presnejšie a bez výsmechu.