Problémy so spánkom často pôsobia ako bežná nepríjemnosť. Horšie zaspávaš, v noci sa budíš a ráno máš pocit, že hlava nejde naplno. Pri Alzheimerovej chorobe však spánok nie je len vedľajšia téma. Vedci už dlhšie upozorňujú, že poruchy spánku sa u niektorých ľudí objavujú roky pred prvými výraznými problémami s pamäťou.
Výskumníci z Washington University preto otestovali, či sa dá do tohto vzťahu zasiahnuť cez liek na nespavosť. Nešlo o nový experimentálny liek, ale o suvorexant, ktorý je v USA schválený na liečbu nespavosti. V malej štúdii sa po vyššej dávke lieku v mozgovomiechovom moku účastníkov znížili hladiny amyloidu beta a jeden konkrétny ukazovateľ fosforylácie tau, teda látok, ktoré vedci sledujú pri Alzheimerovej chorobe.
Do výskumu sa zapojilo 38 zdravých ľudí vo veku 45 až 65 rokov. Nemali poruchy pamäti ani myslenia. Časť dostala placebo, časť 10 mg suvorexantu a časť vyššiu dávku 20 mg. Pri vyššej dávke vedci namerali pokles amyloidu beta približne o 10 až 20 percent v porovnaní s placebom. Zároveň sa približne o 10 až 15 percent znížila fosforylácia tau na mieste označovanom ako threonine 181. Ďalšie sledované miesta tau, konkrétne serine 202 a threonine 217, sa významne neznížili.
Problémy so spánkom sa môžu objaviť roky pred prvými výpadkami pamäti
Nespavosť pri Alzheimerovej chorobe nemusí byť len dôsledok toho, že mozog už nefunguje správne. Vedci skúmajú aj opačný smer. Keď človek dlhodobo zle spí, mozog má menej priestoru na nočné procesy, ktoré súvisia s čistením nervového systému od látok spájaných s poškodzovaním buniek.
Neznamená to, že každá nespavosť je varovaním pred demenciou. Takto jednoducho to nefunguje. No spánok sa ukazuje ako dôležitá súčasť skladačky. Ak mozog roky nedostáva kvalitný oddych, môže to zhoršovať procesy, ktoré už v pozadí bežia.
Suvorexant zasahuje do systému orexínu. Orexín je látka, ktorá pomáha mozgu zostať v bdelom režime. Keď sa jej účinok zablokuje, človek ľahšie zaspí. Vedcov preto zaujímalo, či takýto liek iba zlepší spánok, alebo dokáže pohnúť aj biologickými markermi Alzheimerovej choroby.
Po vyššej dávke lieku klesol amyloid beta a jeden ukazovateľ tau
Meranie nebolo jednoduché. Účastníkom zaviedli lumbálny katéter a každé dve hodiny počas 36 hodín im odoberali malé množstvo mozgovomiechového moku. Práve táto tekutina dokáže ukázať, ako sa v centrálnom nervovom systéme menia hladiny sledovaných látok.
Približne päť hodín po podaní vyššej dávky suvorexantu začal v porovnaní s placebom klesať amyloid beta. Tento proteín sa pri Alzheimerovej chorobe spája s tvorbou amyloidových plakov v mozgu. Samotný pokles v mozgovomiechovom moku však ešte neznamená, že liek chráni pred demenciou. Znamená len to, že krátkodobo ovplyvnil jeden z dôležitých markerov.
Pri tau bol výsledok užší. Neplatí, že liek jednoducho znížil „škodlivý tau“ ako celok. Vedci namerali pokles fosforylácie tau na jednom konkrétnom mieste, threonine 181. Takéto chemické úpravy tau proteínu sú dôležité, pretože pri Alzheimerovej chorobe súvisia s tvorbou neurofibrilárnych klbiek v nervových bunkách. Na ďalších sledovaných miestach sa však významný pokles neukázal.
Dve noci nestačia na záver, že liek chráni pred Alzheimerovou chorobou
Práve preto treba výsledky čítať opatrne. Štúdia trvala len dve noci, zapojila malý počet zdravých účastníkov a sledovala biologické markery, nie skutočné riziko demencie po rokoch. Brendan Lucey z Washington University upozorňuje, že z týchto dát sa nedá urobiť jednoduchý záver, že človek má začať brať liek na spanie zo strachu pred Alzheimerovou chorobou.
„Zatiaľ nevieme, či by dlhodobé užívanie dokázalo spomaliť alebo oddialiť kognitívny pokles. A ak áno, nevieme pri akej dávke ani u ktorých ľudí. Napriek tomu sú tieto výsledky povzbudivé,“ hovorí Lucey.
Inak povedané, štúdia nezachytila ochranu pred Alzheimerom, ale pohyb v laboratórnych ukazovateľoch. To je veľký rozdiel. Amyloid beta po vyššej dávke klesol, no vedci zatiaľ nevedia, či by sa pri pravidelnom užívaní naozaj spomalilo jeho ukladanie do plakov v mozgu. Rovnako nevedia, či by sa takýto efekt po mesiacoch alebo rokoch prejavil aj na pamäti. Preto je suvorexant v tejto chvíli zaujímavý vedecký nástroj, nie liek, ktorý by si mal človek pýtať ako prevenciu demencie.
Dve noci ukázali biologický signál, no Alzheimer sa vyvíja celé roky
Lucey preto pripravuje dlhšie štúdie. Zaujíma ho, čo sa stane, ak ľudia nebudú orexínové inhibítory užívať jednu alebo dve noci, ale celé mesiace. Dôležití budú najmä starší účastníci, ktorí ešte nemajú problémy s pamäťou, no v mozgu už môžu mať prvé amyloidové plaky.
To bude oveľa tvrdší test. Alzheimerova choroba sa nevyvíja za pár dní, ale roky až desaťročia. Vedci budú musieť zistiť, či sa pri dlhodobom užívaní skutočne spomalí hromadenie amyloidu, či sa zmení správanie tau proteínu a najmä to, či si človek dlhšie udrží pamäť a myslenie. Myšie štúdie s orexínovými inhibítormi vyzerali nádejne, no ľudský mozog je zložitejší.
Suvorexant má praktickú výhodu v tom, že nejde o úplne novú molekulu. Lekári ho už používajú pri nespavosti, čo môže ďalší výskum urýchliť. Neznamená to však, že si ho má človek pýtať len pre strach z demencie. Zatiaľ dáva väčší zmysel riešiť samotný problém so spánkom. Ak roky nespíš dobre, pravidelne sa budíš, chrápeš alebo máš podozrenie na spánkové apnoe, nie je to detail, ktorý treba len pretrpieť. Mozog v noci nerobí pauzu. Možno práve vtedy prebieha práca, ktorej význam ešte len začíname chápať.