Najskôr si to možno ani nevšimneš. Nejde o žiadny dramatický výpadok pamäti, skôr o drobnosti, ktoré človek ľahko zhodí zo stola. Zabudneš, kam si položil kľúče, ťažšie si vybavíš detail alebo máš pocit, že hlava nefunguje tak ostro ako kedysi. Nová analýza vedcov z University of Technology Sydney však naznačuje, že pri nezdravej strave nemusí ísť len o dočasný problém. V experimentoch na hlodavcoch sa ukázalo, že návrat k zdravšiemu jedlu síce pamäti pomohol, no nie vždy ju vrátil späť na úroveň zvierat, ktoré nezdravú stravu nikdy nedostávali.
Vedci sa nepozerali na jednu izolovanú štúdiu. Spojili výsledky 27 preklinických výskumov, v ktorých hlodavce najprv dostávali stravu bohatú na tuky, cukor alebo ich kombináciu a následne boli presunuté späť na zdravšie krmivo. Výsledky publikované v časopise Nutritional Neuroscience ukázali jasný vzorec. Zvieratá, ktoré prešli na zdravšiu stravu, si v pamäťových úlohách viedli lepšie než tie, ktoré pokračovali v nezdravom jedle. Zároveň však ich výkon vo viacerých prípadoch nedobehol kontrolnú skupinu, ktorá nezdravú stravu nikdy nedostávala.
„Naše výsledky ukazujú, že zlepšenie kvality stravy skutočne prospieva pamäti. Tieto zlepšenia však boli neúplné. Aj po týždňoch na zdravej strave sa pamäť nevrátila na úroveň zvierat, ktoré nikdy nejedli nezdravú stravu,“ uviedla hlavná autorka štúdie Dr. Simone Rehnová.
Pri cukre sa pamäť neobnovovala tak ľahko ako pri samotnom tuku
Rozdiel sa ukázal až vtedy, keď sa vedci pozreli na to, z čoho nezdravá strava vlastne pozostávala. Nestačilo povedať, že išlo o „zlé jedlo“. Pamäť sa po návrate k zdravšiemu krmivu zlepšovala najmä v prípadoch, keď zvieratá predtým dostávali stravu bohatú hlavne na tuk. Pri modeloch, kde bol výrazný podiel cukru, alebo kde sa vysoký obsah cukru kombinoval s tukom, takýto jasný návrat pamäťových funkcií vedci nevideli.
Neznamená to, že cukor automaticky a navždy ničí mozog. Takto opatrne treba výsledky čítať, pretože ide o zvieracie modely, nie o priamy dôkaz na ľuďoch. Naznačuje to však, že ak je nezdravý jedálniček dlhodobo postavený aj na sladených nápojoch, sladkostiach a potravinách s pridaným cukrom, mozog sa po návrate k lepšej strave nemusí spamätať tak ľahko. Cukor sa preto v tejto analýze javí ako jeden z faktorov, ktorý môže brzdiť obnovu pamäti.
Podobne to opisuje aj Dr. Rehnová. Podľa nej boli zlepšenia pamäti jasnejšie vtedy, keď sa zdravšou stravou nahradila vysokotučná diéta. Pri strave bohatej na pridaný cukor, vrátane kombinácie tuku a cukru, však výskumníci videli len slabé dôkazy o zotavení.
„To naznačuje, že cukor môže byť kľúčovým faktorom, ktorý obmedzuje obnovu pamäti,“ uviedla Dr. Rehnová.
Hipokampus patrí medzi časti mozgu, ktoré môžu na zlú stravu reagovať citlivo
Pri tele si často vieme predstaviť zmenu pomerne jednoducho. Prestaneš jesť najhoršie jedlá, upravíš porcie, začneš sa viac hýbať a časom sa to môže ukázať na váhe aj na niektorých krvných hodnotách. Pri mozgu to však podľa tejto analýzy nemusí fungovať tak priamočiaro. Pamäťové úlohy, v ktorých sa zlepšenie sledovalo, súviseli najmä s hipokampom, teda oblasťou mozgu dôležitou pre učenie, orientáciu a ukladanie spomienok.
Práve hipokampus patrí medzi časti mozgu, ktoré môžu byť na nezdravú stravu obzvlášť citlivé. Autori v diskusii upozorňujú, že strava bohatá na tuky a cukry sa v predchádzajúcich výskumoch spájala so zmenami v tejto oblasti, vrátane zápalu, oxidačného stresu či zmenenej priepustnosti ochrannej bariéry medzi krvou a mozgom. Zároveň však dodávajú, že dôkazy o presnom mechanizme ešte nie sú úplne jednotné.
Spoluautor štúdie Dr. Mike Kendig preto upozorňuje, že pri ľuďoch je veľmi ťažké oddeliť samotný vplyv stravy od pohybu, nálady či denného režimu. V kontrolovaných pokusoch na zvieratách však podľa neho vidieť, že pamäť môže reagovať komplikovanejšie, než si bežne myslíme.
„Existuje rozšírený názor, že účinky nezdravého stravovania sa dajú ľahko zvrátiť. Tieto výsledky naznačujú, že aspoň pri pamäti môže byť situácia komplikovanejšia, najmä keď je strava bohatá na pridaný cukor,“ uviedol Dr. Mike Kendig.
Zdravšia strava pomáha, no pri pamäti nemusí vrátiť čas úplne späť
Pointa štúdie nie je v tom, že po rokoch horšieho jedálnička už nemá zmysel nič meniť. Práve naopak. Zvieratá, ktoré prešli späť na zdravšie krmivo, si v pamäťových úlohách viedli lepšie než tie, ktoré zostali na nezdravej strave. Problém je skôr v tom, že zlepšenie nemusí automaticky znamenať úplný návrat späť.
Netreba z toho robiť paniku. Jeden koláč, občasný burger alebo sladký nápoj ti mozog nezničia, takto štúdia nehovorí. Problém začína skôr vtedy, keď sa z toho stane bežný spôsob stravovania. Ak v jedálničku dlhodobo dominujú sladené nápoje, sladkosti a vysoko spracované jedlá, mozog na to môže reagovať hlbšie, než ukáže len číslo na váhe.
Zdravšia strava má stále význam. Len sa pri pamäti neoplatí spoliehať na to, že čas sa dá vždy úplne pretočiť späť. Dôležité nemusí byť iba to, čo začneš jesť neskôr, ale aj to, ako dlho necháš mozog pod vplyvom jedálnička, ktorý mu zjavne neprospieva.
„Zlepšovanie kvality stravy má stále zmysel. Ochrana zdravia mozgu však môže závisieť aj od toho, či sa vyhneme dlhodobému vystaveniu nezdravej strave, namiesto toho, aby sme predpokladali, že jej účinky sa dajú neskôr vždy úplne zvrátiť,“ uzavrel Dr. Kendig.