Jedno pivo večer alebo dva poháre vína pri večeri veľa ľudí nepovažuje za problém. Nová americká analýza však prišla s nepríjemným prepočtom. Pri množstve alkoholu, ktoré spoločnosť stále vníma ako umiernené pitie, už citeľne rastie celoživotné riziko úmrtia spôsobeného alkoholom. Platí to aj pri hraniciach, ktoré ešte donedávna uvádzali americké výživové odporúčania.
Výskum s názvom Alcohol Intake and Health Study vznikol ako podklad pre nové americké Dietary Guidelines. Vedci prešli viac než 7 200 odborných článkov o chorobách a úrazoch súvisiacich s alkoholom. Najkvalitnejšie prehľady spojili s americkými zdravotnými dátami a pomocou modelu vypočítali, ako sa riziko mení pri rôznej spotrebe alkoholu. Výsledky vyšli v časopise Journal of Studies on Alcohol and Drugs.
Koľko je vlastne jeden drink?
Tu vzniká prvý problém. Americký „standard drink“ nie je to isté ako jedno slovenské pivo. Obsahuje približne 14 gramov čistého alkoholu, teda asi 355 mililitrov päťpercentného piva, 150 mililitrov vína alebo 44 mililitrov 40-percentnej liehoviny.
Bežné pollitrové päťpercentné pivo predstavuje približne 1,4 takéhoto drinku. Dve veľké pivá denne preto nie sú 14, ale zhruba 20 štandardných nápojov týždenne.
Pri 14 drinkoch týždenne vyšlo riziko približne 1 ku 25
Najvýraznejšie číslo sa týka ľudí, ktorí vypijú 14 štandardných nápojov za týždeň. Model pri tomto množstve vypočítal približne 39 úmrtí pripísateľných alkoholu na 1 000 mužov a 41 na 1 000 žien. Inak povedané, ide o riziko okolo štyroch percent. Pri mužoch to autori opisujú ako približne 1 ku 25.
Už nad siedmimi drinkmi týždenne dosiahlo odhadované celoživotné riziko smrti spôsobenej alkoholom najmenej 1 ku 1 000. Po prekročení približne 8,5 nápoja týždenne vystúpilo nad 1 ku 100.
Číslo 8,5 ale nie je žiadna presná hranica, pod ktorou si v bezpečí. Model pracuje s neistotou a riziko nerastie skokom, ale postupne. Do siedmich drinkov týždenne bolo pri väčšine sledovaných stavov zvýšenie malé, nie však nulové.
Aj približne jeden drink denne sa spájal s vyšším rizikom úmrtia na cirhózu pečene, rakovinu ústnej dutiny a pažeráka či následky úrazov. Vedúci autor Kevin Shield z University of Toronto to zhrnul jednoducho: aj nízke dávky alkoholu prinášajú riziko a s každým ďalším drinkom rastie.
Ochrana srdca celkovú bilanciu nezachránila
Malé množstvo alkoholu sa roky spájalo s nižším rizikom ischemickej choroby srdca alebo mozgovej príhody. Ani táto štúdia nevylučuje, že pri niektorých diagnózach môže takýto vzťah existovať. Keď však vedci pripočítali rakovinu, ochorenia pečene, úrazy a ďalšie následky, výsledok sa otočil.
Pri žiadnej úrovni pitia sa nepotvrdil čistý ochranný účinok alkoholu na zdravie. Možný prínos pri jednom ochorení nestačil vyvážiť škody inde. U žien sa zvýšené riziko týkalo aj rakoviny pečene. Model síce zachytil určitý priaznivý vzťah pri cukrovke, celkovú bilanciu však nezmenil.
Nie je jedno, či piješ priebežne alebo všetko naraz
Rovnaký týždenný súčet nemusí znamenať rovnaké riziko. Sedem nápojov vypitých počas jedného večera zaťaží telo inak než rovnaké množstvo rozdelené počas týždňa. Mladší dospelí sú preto ohrození najmä nárazovým pitím, ktoré zvyšuje počet nehôd, úrazov, samovrážd aj násilných incidentov.
Výskumníci upozorňujú aj na šoférovanie. Pri odhadoch dopravných nehôd počítali s hladinou alkoholu v krvi od 0,08 %, teda približne 0,8 promile. Schopnosti potrebné na bezpečnú jazdu sa však môžu zhoršiť už pri 0,2 až 0,4 promile. Okolo pol promile už vodiči jazdili horšie na simulátoroch aj uzavretých testovacích tratiach.
Pomalšie pitie a jedlo môžu znížiť najvyššiu hladinu alkoholu v krvi. Neznamená to však, že rovnaká dávka prestane škodiť. Mení sa najmä rýchlosť vstrebávania, nie množstvo alkoholu, ktoré musí telo spracovať.
Štatistika nehovorí, čo sa stane konkrétne tebe. Riziko mení genetika, zdravotný stav, životný štýl, tempo pitia aj množstvo vypité pri jednej príležitosti. Čísla zo štúdie preto nie sú osobnou predpoveďou, ale orientačným bodom, podľa ktorého si môžeš lepšie predstaviť, ako riziko rastie v celej populácii.
Práve tieto čísla mali dostať do nových odporúčaní
Štúdia mala slúžiť ako jeden z podkladov pri tvorbe amerických výživových odporúčaní na roky 2025 až 2030. Autor sprievodného editoriálu Robert M. Vincent však tvrdí, že jej výsledky zostali pri konečnej príprave dokumentu bokom. Ide o jeho pohľad na celý proces, nie o záver samotnej zdravotnej analýzy.
Nové smernice už neuvádzajú konkrétny denný limit. Američanom iba radia, aby pre lepšie zdravie pili menej. Spoluautor štúdie Timothy Naimi namieta, že takáto veta síce znie rozumne, no ľuďom veľa nepovie. Bez konkrétnych čísel si len ťažko predstavia, pri akom množstve začína riziko citeľnejšie rásť.
Autori preto navrhujú, aby ľudia, ktorí alkohol pijú, neprekračovali jeden štandardný nápoj denne. Ani túto hranicu neoznačujú za bezpečnú. Má slúžiť skôr ako praktický strop, pri ktorom vychádza riziko nižšie než pri dvoch drinkoch denne.
Výpočty sa pritom ešte môžu meniť. Pribúdajú dôkazy, ktoré alkohol spájajú aj s ďalšími ochoreniami, napríklad rakovinou pankreasu. Ak sa tieto súvislosti potvrdia a dostanú do ďalších modelov, dnešné varovania môžu spätne pôsobiť ešte pomerne mierne.