Pozná to asi každý. Jeden deň si navaríš jedlo, nedoješ ho, a tak si ho odložíš do chladničky na ďalší deň. Niektorí ľudia si dokonca pripravujú jedlo dopredu na deň či dva, pretože tým ušetria čas aj suroviny. Keď potom príde čas obeda alebo večere, stačí ho dať na tanier a zohriať.
Práve pri zohrievaní však veľa ľudí robí chybu. Jedlo ohrejú iba natoľko, aby už nebolo studené a dalo sa hneď jesť. Pri jedle z predchádzajúceho dňa však nestačí, aby bolo na povrchu príjemne teplé. Prehriať sa musí aj jeho stred.
Jedlo sa nezohrieva len preto, aby bolo teplé
Varenie zničí veľkú časť baktérií, no po vychladnutí sa do jedla môžu dostať ďalšie baktérie. Niektoré odolnejšie mikroorganizmy alebo ich spóry navyše dokážu prežiť aj samotnú tepelnú úpravu.
Najväčší problém vzniká vtedy, keď necháš hrniec celé hodiny stáť na kuchynskej linke. Pri izbovej teplote sa baktérie dokážu rozmnožovať oveľa rýchlejšie.
Čakať s odložením hrnca do večera sa preto nevypláca. Podľa amerického Úradu pre kontrolu potravín a liečiv FDA by malo uvarené jedlo skončiť v chladničke najneskôr do dvoch hodín. Ak je vonku alebo v miestnosti viac než približne 32 °C, zostáva len hodina. Veľký hrniec je pritom lepšie rozdeliť do menších a plytších nádob, v ktorých jedlo vychladne rýchlejšie.
Chladnička by mala mať teplotu najviac približne 4 °C. Ani tam však jedlo nevydrží večne. Bežné uvarené zvyšky je vhodné spotrebovať približne do troch až štyroch dní.
Na správne zohrievanie upozorňuje na sociálnych sieťach aj používateľ tenpotravinár. Ak vyberieš jedlo z chladničky, nestačí ho len zbaviť chladu. Malo by sa poriadne prehriať.
Vlažné jedlo nemusí byť dostatočne prehriate
Mnohí ľudia zapnú mikrovlnku iba na chvíľu, aby jedlo nebolo studené a mohli ho okamžite zjesť. To však nemusí stačiť.
Pri opätovnom zohrievaní zvyškov odporúča FDA dostať jedlo približne na 74 °C v celom objeme. Najpresnejšie to skontroluješ kuchynským teplomerom. Pri bežnom obede ho, samozrejme, nebudeš vyťahovať zakaždým, no jedlo by malo byť poriadne horúce aj v strede.
Práve tu môže byť problém s mikrovlnkou. Jedlo sa v nej často nezohrieva rovnomerne. Jedna časť môže páliť, zatiaľ čo o pár centimetrov ďalej zostane jedlo iba vlažné. Mikrovlnná rúra ohrieva potraviny pomocou elektromagnetického žiarenia a výsledok ovplyvňuje množstvo jedla, jeho zloženie, hustota, nádoba aj to, ako je jedlo na tanieri rozložené.
V polovici zohrievania ho preto radšej premiešaj a po vypnutí mikrovlnky mu daj ešte chvíľu. Inak môžeš mať na jednom tanieri horúci okraj a studený stred.
To isté sa môže stať aj na sporáku. Guláš, hustá omáčka alebo väčšie množstvo jedla sa pri dne poriadne prehreje, zatiaľ čo vyššie zostane chladnejšie. Pri zohrievaní ho preto priebežne premiešaj.
Para je dobrým znakom vhodnej teploty, no nemusí stačiť
Pariace sa jedlo ešte nemusí byť horúce aj v strede. Najľahšie sa to stane pri väčšom kuse mäsa alebo pri hustých jedlách.
Väčší kus mäsa preto pred zohrievaním radšej rozkrájaj. Menšie kúsky sa prehrejú rýchlejšie a nestane sa ti, že povrch už páli, no vnútro zostane chladné.
Zohrievanie však nedokáže zachrániť jedlo, ktoré bolo celé hodiny nesprávne skladované. Niektoré baktérie totiž pri rozmnožovaní vytvárajú toxíny a časť z nich je voči teplu odolná.
Ak teda zabudneš uvarené jedlo celé popoludnie na kuchynskej linke, pár minút v mikrovlnke už nemusí napraviť to, čo sa v ňom medzitým stalo.