Raz je to len hlasné „nič“ bez zápachu. Inokedy stačí krátky, nenápadný prd a o pár sekúnd ho cíti celá miestnosť.
Rozdiel pritom nie je v tom, koľko plynu z čriev vypustíš. Väčšinu jeho objemu tvoria plyny, ktoré samy osebe nezapáchajú. O tom, či po tebe zostane vzduch prakticky bez zmeny alebo poriadny smrad, rozhodujú najmä látky, ktorých je v ňom len nepatrné množstvo.
O zápachu rozhoduje len malá časť plynov
Najväčšiu časť črevného plynu tvorí dusík, vodík, oxid uhličitý a kyslík. U niektorých ľudí sa k nim pridáva aj metán. Samy osebe však tieto plyny výrazný zápach nemajú.
Ten vzniká až vďaka látkam, ktorých je v črevnom plyne len veľmi málo.
Nie všetok plyn sa pritom v črevách vytvorí na rovnakom mieste. Časť vzduchu prehltneš už pri jedení a pití a ak ho nevygrgneš, môže pokračovať ďalej tráviacim traktom. Ďalšie plyny vzniknú až v hrubom čreve, kde baktérie spracúvajú sacharidy, ktoré sa predtým úplne nestrávili. Pri tomto procese vzniká napríklad vodík a oxid uhličitý, u niektorých ľudí aj metán. Množstvo plynu sa preto môže meniť nezávisle od toho, ako výrazne bude zapáchať.
V štúdii publikovanej v odbornom časopise Gut výskumníci zbierali vzorky črevných plynov od 16 zdravých ľudí. Účastníci predtým jedli fazuľu a dostali laktulózu, aby sa tvorba plynov zvýšila. Vedci potom porovnávali chemické zloženie jednotlivých vzoriek s tým, ako silno zapáchali.
Ukázali sa najmä tri sírne zlúčeniny: sírovodík, metántiol a dimetylsulfid.
Najviac zapácha sírovodík
Najviac sa so zápachom spájal sírovodík, teda plyn známy pachom po skazených vajciach. Vo vzorkách ho bolo zo sledovaných sírnych plynov najviac a platilo, že čím vyššia bola jeho koncentrácia, tým horšie ľudia zápach hodnotili.
Výrazne zapácha aj metántiol. Dimetylsulfidu bolo vo vzorkách menej a jeho pach je odlišný.
Vedci si to overili aj jednoduchým pokusom. Keď zo vzoriek pomocou octanu zinočnatého odstránili veľkú časť sírovodíka a metántiolu, zápach citeľne zoslabol. Úplne sa však nestratil. Takmer preč bol až po použití aktívneho uhlia, ktoré zachytilo aj ďalšie zapáchajúce látky.
Aj preto nemusí hlasný alebo veľký prd znamenať nič dramatické. Ak v ňom prevláda dusík, vodík či oxid uhličitý, môže byť takmer bez zápachu. Oveľa menšie množstvo plynu s vyšším podielom sírnych zlúčenín však dokáže byť podstatne nepríjemnejšie.
Tvoje telo pritom za normálnych okolností vie rozoznať, či sa ku konečníku dostal črevný plyn alebo stolica, hoci oboje prechádza rovnakou časťou tráviaceho traktu.
Strava mení aj zloženie črevných plynov
Časť potravy sa nestrávi úplne a dostane sa až do hrubého čreva. Tam sa jej chopia baktérie. Pri rozklade vznikajú rôzne plyny a pri látkach obsahujúcich síru aj sírovodík.
To, že po niektorom jedle prdíš viac, však ešte neznamená, že budú plyny aj viac smrdieť.
Fazuľa môže výrazne zvýšiť plynatosť, pretože časť jej sacharidov naše telo nedokáže úplne stráviť. V hrubom čreve ich potom fermentujú baktérie a vzniká pri tom viac plynu.
Inú stránku ukázala kontrolovaná štúdia publikovaná v American Journal of Clinical Nutrition. Päť zdravých mužov dostávalo stravu s rôznym množstvom mäsa, od vegetariánskeho jedálnička až po 600 gramov mäsa denne.
Čím viac mäsa jedli, tým viac sulfidov vedci namerali v stolici. Ako zdroj označili najmä bielkoviny a sírne aminokyseliny, z ktorých ich črevné baktérie dokážu vytvárať.
Neznamená to ale, že po steaku automaticky príde horší zápach. Táto štúdia totiž priamo zápach črevných plynov nemerala.
Výsledok sa mení podľa celého jedálnička, toho, čo sa dostane až do hrubého čreva, aj podľa mikrobiómu konkrétneho človeka.
Podobne to opisuje aj vedecký prehľad publikovaný v časopise Heliyon. Sírne zlúčeniny prijímame z rôznych potravín a baktérie v čreve ich nespracúvajú vždy rovnakým spôsobom.
O zápachu rozhoduje zloženie plynu
Väčšina objemu je bez zápachu. Rozdiel spravia až malé koncentrácie sírovodíka, metántiolu a ďalších prchavých látok.
Aj preto môže byť veľký prd takmer bez zápachu, kým oveľa menší vie byť podstatne nepríjemnejší.