Svrbenie, mravčenie alebo pocit, akoby ti niečo liezlo po koži, nemusí mať vždy viditeľnú príčinu. Keď sa pozrieš na miesto, kde si niečo cítil, často tam nenájdeš hmyz, podráždenú kožu ani nič, čo by ten krátky pocit vysvetľovalo.
Obsah článku · 6 častí
- Niektorí ľudia si tieto vnemy všímajú častejšie než iní
- Podobné pocity vedci zaznamenali aj vo fantómovej končatine
- Keď sa na časť tela sústredíš, môžeš cítiť viac
- Ľudia sa začali škriabať už pri pohľade na fotografie
- Prečo ti mravčí ruka, keď si ju počas spánku priľahneš?
- Mravčenie, ktoré neprechádza alebo sa vracia, už má zmysel riešiť
Takéto vnemy sa objavujú aj u zdravých ľudí a majú dokonca vlastné pomenovanie. Odborne sa označujú ako spontánne telesné vnemy. Výskum ukazuje, že ich dokážeme cítiť na rôznych častiach tela a medzi ľuďmi sú pomerne veľké rozdiely v tom, ako často si ich vôbec všimnú.
Niektorí ľudia si tieto vnemy všímajú častejšie než iní
Myrto Efstathiou z Open University spolu s Louise S. Delicato a Annou Seddou z Heriot-Watt University dali túto otázku 175 ľuďom. Účastníci sa sústredili na ruky, chodidlá a následne na telo ako celok a opisovali, čo v danej chvíli cítia. Vedkyne sa ich zároveň pýtali, ako často si podobné vnemy na svojom tele všímajú bežne.
Počas samotného experimentu nezáležalo na tom, či sa človek sústredil na ruky, chodidlá alebo celé telo. Výraznejší rozdiel sa ukázal až pri tom, ako ľudia hodnotili svoje bežné skúsenosti. Pri vnímaní tela ako celku uvádzali viac spontánnych vnemov než pri samotných chodidlách.
Niečo podobné naznačil už starší experiment s rukami a chodidlami. Bol síce podstatne menší, zapojilo sa doň iba 18 ľudí, no najčastejšie opisovali svrbenie a mravčenie. Na rukách pritom zaznamenali viac spontánnych pocitov než na chodidlách.
Podobné pocity vedci zaznamenali aj vo fantómovej končatine
To, že človek niečo cíti na konkrétnom mieste, ešte neznamená, že práve odtiaľ prichádza aj príčina pocitu. Naznačuje to výskum publikovaný v časopise Brain and Cognition, v ktorom vedci porovnávali spontánne vnemy s citlivosťou kože na dotyk. Medzi týmito dvoma vecami nenašli súvislosť.
Ešte zaujímavejší bol prípad ženy po amputácii ruky, ktorá bola súčasťou výskumu. Spontánne vnemy opisovala aj vo fantómovej končatine, teda v ruke, ktorú už nemala. Ťažko ich preto vysvetliť iba tým, že sa v mieste pocitu práve aktivovali receptory v koži.
Vedci predpokladajú, že do hry vstupuje aj spracovanie signálov v centrálnej nervovej sústave. Výskum zameraný na spontánne telesné vnemy zároveň ukazuje, že podobné pocity nie sú samy osebe ničím výnimočným a objavujú sa aj u zdravých ľudí.
Keď sa na časť tela sústredíš, môžeš cítiť viac
Staršie experimenty ukázali, že záleží aj na tom, kam človek práve smeruje pozornosť. Keď sa účastníci sústredili na vlastné ruky, menila sa intenzita aj plocha, na ktorej spontánne vnemy cítili.
Neznamená to však, že niekto s lepšou pozornosťou musí podobné pocity zažívať častejšie. Efstathiou a jej kolegyne to skúšali overiť samostatným testom vizuálnej pozornosti. Ľudia, ktorí v ňom dosiahli lepšie výsledky, neuvádzali viac ani menej spontánnych telesných vnemov.
Ľudia sa začali škriabať už pri pohľade na fotografie
D. M. Lloydová a jej kolegovia ukázali 30 zdravým ľuďom fotografie mravcov, bĺch a ľudí, ktorí sa škriabali. Medzi nimi boli aj neutrálne zábery, ktoré so svrbením nesúviseli.
Pri fotografiách mravcov, bĺch či škriabajúcich sa ľudí účastníci opisovali silnejšie svrbenie a zároveň sa častejšie škriabali. Najviac takýchto reakcií vedci zaznamenali pri záberoch ľudí, ktorí sa škriabali. Pocit svrbenia teda v experimente ovplyvnilo už to, na čo sa účastníci pozerali.
Intenzitu svrbenia môže meniť aj stres. Nejde pritom iba o problém kože, pretože do toho, ako silno svrbenie vnímame, vstupuje aj nervová sústava. Aj preto sa môže nepríjemný pocit počas stresu zosilniť. Viac o tom, ako telo reaguje na stres, sme sa venovali v samostatnom článku.
Prečo ti mravčí ruka, keď si ju počas spánku priľahneš?
Keď si počas spánku priľahneš ruku alebo dlho sedíš s prekríženými nohami, mravčenie má konkrétnu príčinu. Tlak dočasne naruší normálne fungovanie nervu a môže ovplyvniť aj jeho prekrvenie. Výsledkom sú známe „mravce“, pocit ihličiek alebo dočasná necitlivosť. Stačí zmeniť polohu, tlak povolí a citlivosť sa postupne vráti.
Mravčenie, ktoré neprechádza alebo sa vracia, už má zmysel riešiť
Krátke mravčenie alebo svrbenie, ktoré po pár sekundách zmizne, nie je nič nezvyčajné. Ak sa však rovnaký pocit vracia, drží sa dlhšie alebo sa zhoršuje, už má zmysel pátrať po jeho príčine.
Úplne iná situácia je náhla necitlivosť alebo slabosť jednej strany tela. Problémy s rečou, videním alebo chôdzou, strata rovnováhy či náhla silná bolesť hlavy patria medzi príznaky cievnej mozgovej príhody. V takom prípade netreba čakať, či ťažkosti samy ustúpia, ale okamžite volať záchrannú zdravotnú službu.
