Ak sa ti po cvikle stane, že máš na toalete ružový alebo červený moč, pohľad do misy môže poriadne vystrašiť. Nemusí však ísť o krv. Cvikla dokáže moč naozaj zafarbiť a tento jav má vlastný názov – beetúria.
Za červenou farbou je prírodný pigment
Za sýtočervenou farbou cvikly stoja prírodné pigmenty nazývané betalainy. Jedným z najvýraznejších je betanín, ktorý sa stará o jej typickú farbu.
Po zjedení cvikly sa veľká časť týchto pigmentov počas trávenia rozloží. Malá časť však môže prejsť tráviacim traktom, vstrebať sa do krvného obehu a následne ju obličky vylúčia spolu s močom. Práve preto môže mať moč po cvikle ružový, červený alebo niekedy až bordový odtieň.
Nie u každého sa pritom pigment správa rovnako. Svoju úlohu zohráva kyslosť v tráviacom trakte, rýchlosť trávenia aj to, ako telo samotné betalainy spracuje.
Časť farbiva, ktorá sa nevstrebe, pokračuje ďalej črevami. Preto môže cvikla zmeniť nielen farbu moču, ale aj stolice. Aj tam môže výsledok na prvý pohľad pôsobiť nepríjemne, hoci ide len o zvyšky pigmentu.
U niekoho sa objaví, u iného vôbec
Možno si už jedol cviklu desiatky ráz a nič podobné si si nikdy nevšimol. Niekto iný si dá menšiu porciu a o pár hodín ho na toalete čaká nepríjemné prekvapenie. Rozdiel je najmä v tom, koľko pigmentu jeho telo počas trávenia rozloží a koľko sa ho dostane až do moču.
Podľa údajov uvedených v databáze NCBI sa beetúria objavuje približne u 10 až 14 % ľudí. Častejšie sa opisuje pri nedostatku železa alebo pri niektorých stavoch, pri ktorých telo horšie vstrebáva živiny.
To však neznamená, že ružový moč po cvikle automaticky prezrádza nedostatok železa. Samotná beetúria nie je diagnóza. Objaviť sa môže aj u človeka, ktorý nemá žiadny zdravotný problém.
Ak sa ti to teda stalo raz po cviklovom šaláte alebo po väčšej porcii pečenej cvikly, netreba hneď hľadať chorobu. Oveľa dôležitejšie je sledovať, či sa sfarbenie objavuje iba po cvikle a či následne zmizne.
Záleží na množstve aj na forme
Čím viac cviklového pigmentu prijmeš, tým väčšia je šanca, že výsledok uvidíš aj na toalete. Menšia porcia cvikly môže zmeniť farbu moču iba jemne, zatiaľ čo po väčšom množstve môže byť odtieň oveľa sýtejší.
Rozdiel môže urobiť aj forma, v akej cviklu prijmeš. Pri pevnom jedle ju zvyčajne konzumuješ postupnejšie a v obmedzenom množstve. Pri cviklovej šťave však dokážeš za pár minút prijať pigment z množstva cvikly, ktoré by si v pevnej forme možno ani nezjedol naraz. Preto môže byť po džúse výsledná farba nápadnejšia.
Svoju úlohu zohráva aj pitný režim. Ak počas dňa veľa piješ, moč je zriedenejší a farba môže byť len slabo ružová. Keď je moč koncentrovanejší, rovnaké množstvo farbiva v ňom môže vyzerať podstatne výraznejšie.
To je aj dôvod, prečo nemusí mať beetúria zakaždým rovnakú farbu. Raz si všimneš len jemný ružový nádych, inokedy môže moč pôsobiť sýtočerveno.
Kedy už červený moč nepodceňovať
Ak si predchádzajúci večer jedol cviklový šalát, pečenú cviklu alebo vypil pohár cviklovej šťavy a na druhý deň je moč ružový, veľmi pravdepodobne pozeráš práve na beetúriu. Farba by mala postupne zmiznúť, keď telo zvyšný pigment vylúči.
Háčik je v tom, že na prvý pohľad môže podobne vyzerať aj skutočná krv v moči. Preto sa oplatí spomenúť si, čo si jedol počas predchádzajúceho dňa. Farbu moču alebo stolice môže okrem cvikly ovplyvniť napríklad pitahaya, černice, rebarbora či potraviny s výrazným červeným farbivom.
Ak si nič podobné nejedol a moč je napriek tomu ružový alebo červený, už sa to neoplatí zvaľovať na jedlo. To isté platí, ak sfarbenie nezmizne ani približne do 48 hodín po cvikle, opakovane sa vracia alebo sa k nemu pridá bolesť, pálenie pri močení či krvné zrazeniny.
Vtedy je lepšie obrátiť sa na lekára a zistiť, odkiaľ farba skutočne pochádza.