Piješ kávu ráno alebo celý deň? Vedci zistili, kedy sa spája s najväčším benefitom pre srdce

Ranná káva sa v štúdii na viac než 40 tisícoch ľudí spájala s nižším rizikom úmrtia na ochorenia srdca a ciev. Celodenné popíjanie kávy rovnaký efekt neprinieslo.
zalievana kava
Zdroj: Vedelisteze.sk / Martin Borko

Káva má pre väčšinu ľudí jasné miesto v dni. Ráno pomáha naštartovať hlavu, v práci drží človeka pri živote a popoludní často slúži ako záchrana, keď začne padať energia. Lenže práve tu môže byť háčik. Nová štúdia naznačuje, že pri káve nemusí rozhodovať iba to, koľko jej vypiješ, ale aj to, či ju stihneš vypiť v prvej polovici dňa.

Výskumníci z Tulane University analyzovali údaje od 40 725 dospelých ľudí z amerického prieskumu NHANES a sledovali ich zdravotné výsledky počas takmer desiatich rokov. Ukázalo sa, že ľudia, ktorí pili kávu najmä ráno, mali v porovnaní s tými, ktorí ju nepili vôbec, o 31 percent nižšie riziko úmrtia na ochorenia srdca a ciev. Celkové riziko úmrtia bolo u nich nižšie o 16 percent.

Najzaujímavejšie však je, že rovnaký vzťah sa neukázal pri ľuďoch, ktorí kávu popíjali počas celého dňa. Inými slovami, ranná káva sa v dátach spájala s nižším rizikom úmrtia, no celodenné dolievanie kofeínu už podobnú výhodu neprinieslo.

Vedci rozdelili kávičkárov podľa toho, kedy počas dňa pili kávu

Vedci sa nepozerali len na to, koľko kávy ľudia vypili za deň. Zaujímalo ich aj to, kedy po nej siahali. V dátach sa preto pokúsili nájsť vzorce pitia kávy a účastníkov rozdelili do skupín podľa toho, či pili kávu najmä ráno, počas celého dňa, alebo vôbec.

kava salka kavy_2
Zdroj: Vedelisteze.sk

Najväčšiu skupinu tvorili ľudia, ktorí kávu nepili, bolo ich 48 percent. Ďalších 36 percent patrilo k rannému typu, teda k ľuďom, ktorí pili kávu prevažne predpoludním. Menšia časť účastníkov patrila medzi tých, ktorí si kávu rozkladali do celého dňa, ráno, popoludní aj večer.

Výskum vychádzal z amerického prieskumu NHANES, ktorý zbieral údaje medzi rokmi 1999 až 2018. Účastníci v ňom uvádzali, čo jedli a pili, vrátane množstva kávy a času, kedy ju pili. Menšia skupina 1 463 ľudí navyše vypĺňala podrobnejší sedemdňový záznam stravy a nápojov.

„Toto je prvá štúdia, ktorá sa pozrela na to, ako súvisí načasovanie pitia kávy so zdravotnými výsledkami,“ uviedol Dr. Lu Qi z Tulane University. „Naše výsledky naznačujú, že pri káve nemusí byť dôležité len to, či ju človek pije a koľko jej vypije. Svoju úlohu môže zohrávať aj čas dňa, kedy si ju dá.“

Viac kávy neznamenalo automaticky väčší benefit. Rozhodoval najmä čas, kedy ju ľudia pili

Zaujímavé je, že ranná káva sa v dátach nespájala s nižším rizikom len pri jednom konkrétnom množstve. Výhodu mali ľudia, ktorí si ráno dali dve až tri šálky, ale aj tí, ktorí vypili viac ako tri. Pri jednej šálke denne alebo menšom množstve bol rozdiel slabší, no stále sa ukazoval rovnakým smerom.

Dôležité však je, že tento vzťah neplatil rovnako pre všetkých kávičkárov. Keď vedci porovnávali množstvo vypitej kávy s rizikom úmrtia, nižšie riziko sa objavovalo najmä u ľudí, ktorí pili kávu ráno. Pri tých, ktorí si ju rozkladali do celého dňa, sa podobný vzorec neukázal.

kava salka kavy_2
Zdroj: Vedelisteze.sk

Výsledky pritom zostali podobné aj po tom, čo výskumníci zohľadnili ďalšie faktory, napríklad množstvo kofeínovej aj bezkofeínovej kávy, dĺžku spánku a iné premenné. Inými slovami, v tejto štúdii nerozhodovalo iba to, koľko kávy človek vypil, ale aj to, kedy ju počas dňa pil.

Káva neskôr počas dňa môže rozhodiť biologické hodiny, a tým aj srdce

Možné vysvetlenie sa skrýva v tom, ako telo pracuje s časom. Kofeín nie je len „nakopnutie“ pre mozog. Zasahuje aj do rytmu bdenia a spánku, ktorý sa počas dňa prirodzene mení. Ráno sa telo preberá, stúpa aktivita nervového systému, zvyšuje sa pozornosť a organizmus je pripravený fungovať. V takom čase káva do tohto rytmu zapadá prirodzenejšie.

Iné to môže byť popoludní alebo večer. Vtedy sa telo postupne pripravuje na útlm a spánok. Ak do toho príde ďalšia dávka kofeínu, môže oddialiť tvorbu melatonínu, teda hormónu, ktorý telu pomáha pochopiť, že sa blíži noc. Výsledkom nemusí byť len horšie zaspávanie. Dlhodobo narušený spánok sa môže premietať aj do tlaku, zápalu a ďalších faktorov, ktoré súvisia so zdravím srdca.

Práve na tento problém upozorňuje aj profesor Thomas F. Lüscher z Royal Brompton and Harefield Hospitals v Londýne, ktorý k štúdii napísal komentár.

„Mnohí ľudia, ktorí pijú kávu počas celého dňa, majú problémy so spánkom. V tejto súvislosti je zaujímavé, že káva zrejme potláča melatonín, teda jednu z dôležitých látok, ktoré mozgu pomáhajú navodiť spánok,“ vysvetľuje profesor Lüscher.

Nie je to len o tom, či kávu piješ. Vedci čoraz viac riešia aj to, kedy ju piješ

Káva mala kedysi povesť nápoja, ktorý treba radšej obmedzovať, najmä ak ide o srdce. Lenže výskumy z posledných rokov tento obraz postupne menia. Čoraz viac dát ukazuje, že bežné pitie kávy nemusí zvyšovať riziko ochorení srdca a ciev a pri niektorých ľuďoch sa spája aj s nižším rizikom chronických problémov, napríklad cukrovky druhého typu. Nová štúdia však do tejto debaty pridáva detail, ktorý sa často prehliadal. Možno nezáleží len na samotnej káve, ale aj na tom, v ktorej časti dňa ju piješ.

Autori zároveň upozorňujú, že výsledky netreba čítať ako jednoduchý návod typu „pi kávu ráno a budeš žiť dlhšie“. Štúdia bola observačná, teda ukázala súvislosť, nie priamu príčinu. Vedci preto zatiaľ nevedia s istotou povedať, či ranná káva sama o sebe stojí za nižším rizikom úmrtia na ochorenia srdca a ciev, alebo či ranní kávičkári mali aj iné návyky, ktoré mohli hrať úlohu. Práve preto budú potrebné ďalšie výskumy a ideálne aj klinické štúdie, ktoré otestujú, či zmena času pitia kávy dokáže reálne ovplyvniť zdravie.

Ak piješ kávu celý deň, najjednoduchšia zmena môže byť posunúť ju skôr

Ak ti káva slúži hlavne ako ranný štart dňa, výsledky štúdie zapadajú do toho, čo už o kofeíne vieme. Ak ju však popíjaš od rána až do večera, problém nemusí byť v samotnej káve, ale v tom, že telu stále posielaš signál na bdenie v čase, keď by sa už malo pripravovať na oddych.

Štúdia mala silu aj v tom, že účastníkov nesledovala len krátko. Vedci ich pozorovali v mediáne 9,8 roka a počas tohto obdobia zaznamenali 4 295 úmrtí zo všetkých príčin, 1 268 úmrtí na ochorenia srdca a ciev a 934 úmrtí na rakovinu. Práve preto výsledky nemožno odbiť ako malú a okrajovú analýzu, hoci stále platí, že ide o pozorovanú súvislosť, nie dôkaz príčiny.

„Dnes už máme pomerne veľa dôkazov, že pitie kávy, najmä ráno, môže byť súčasťou zdravého životného štýlu. Takže kávu si pokojne daj, ale najlepšie v ranných hodinách,“ zhrnul profesor Lüscher.

Inými slovami, pointa nie je prestať piť kávu. Oveľa rozumnejšie môže byť nechať si ju na časť dňa, keď telo prirodzene štartuje, a nie na večer, keď už potrebuje spomaľovať.