Alkohol je pri mnohých stretnutiach taká samozrejmosť, že sa nad ním často ani veľmi nezamýšľame. Pohár vína k večeri, pivo pri grilovačke alebo niečo tvrdšie na oslave berieme ako bežnú súčasť života. Lenže práve v tom je háčik. Alkohol nepôsobí na telo až vtedy, keď to človek jednorazovo preženie. Dôležité je aj to, koľko ho pije dlhodobo a ako často sa objavuje v jeho živote.
Pri alkohole sa preto vedci stále vracajú k tej istej otázke. Koľko je už priveľa? A záleží aj na tom, či človek pije najmä pivo, víno alebo tvrdý alkohol? Práve na to sa pozrela rozsiahla analýza údajov z UK Biobank, ktorá sledovala súvislosť medzi pitím alkoholu a rizikom úmrtia.
Vedci sledovali viac než 340-tisíc ľudí
Výskumníci pracovali s údajmi od 340 924 dospelých ľudí. Účastníci na začiatku vypĺňali dotazníky o stravovaní, životnom štýle a pití alkoholu. Nešlo pritom len o jednoduchú otázku, či pijú alebo nepijú. Vedcov zaujímalo aj množstvo čistého alkoholu, ktoré prijímali, a typ alkoholu, po ktorom najčastejšie siahali.
Zdravotný stav týchto ľudí následne sledovali v priemere viac ako 13 rokov. Údaje pochádzali z obdobia rokov 2006 až 2010 a výskumníci ich porovnávali s tým, čo sa s účastníkmi dialo až do roku 2022. Vďaka tomu mohli lepšie vidieť rozdiely medzi ľuďmi, ktorí pili len zriedka, a tými, u ktorých bol alkohol pravidelnou súčasťou života.
Pri vyššej spotrebe alkoholu rástlo aj riziko úmrtia
Najvýraznejší rozdiel sa ukázal pri ľuďoch s vysokou spotrebou alkoholu. V porovnaní s tými, ktorí nepili vôbec alebo pili len príležitostne, mali o 24 percent vyššie riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny.
Ešte väčší rozdiel sa objavil pri rakovine. V skupine s vysokou konzumáciou alkoholu bolo riziko úmrtia na onkologické ochorenia vyššie približne o 36 percent. Pri úmrtiach spojených so srdcovo-cievnymi ochoreniami vyšlo riziko vyššie o 14 percent.
Táto pozorovacia štúdia automaticky neznamená, že alkohol bol pri každom človeku priamou príčinou smrti. Ukazuje však súvislosť, ktorá pri takom veľkom počte ľudí a dlhom sledovaní stojí za pozornosť.
Víno vyšlo lepšie než pivo a tvrdý alkohol, ale nejde o pozvánku na pitie
Zaujímavé je, že výsledky sa nelíšili len podľa množstva alkoholu, ale aj podľa jeho druhu. Ľudia, ktorí pili najmä pivo, cider alebo destiláty, mali pri porovnateľných dávkach horšie výsledky než tí, ktorí pili prevažne víno.
Pri srdcovo-cievnych ochoreniach sa dokonca ukázalo, že mierni konzumenti vína mali nižšie riziko úmrtia než ľudia, ktorí nepili alebo pili len zriedka. Pri pive, cideri a tvrdom alkohole však aj nižšia spotreba vychádzala menej priaznivo.
Pre milovníkov vína to síce znie sľubne, realita je však o niečo zložitejšia. Ľudia, ktorí pijú víno, sa často líšia aj celkovým životným štýlom. Častejšie ho pijú pri jedle, môžu mať zdravší jedálniček, viac sa hýbať, menej fajčiť alebo mať lepší prístup k zdravotnej starostlivosti. Výsledok preto nemusí spôsobovať samotné víno.
Svoju úlohu môžu zohrávať aj látky v červenom víne, napríklad polyfenoly a antioxidanty. To však z vína automaticky nerobí zdravý nápoj. Stále obsahuje alkohol, ktorý telo musí spracovať a ktorý pri vyššej či pravidelnej konzumácii predstavuje záťaž.
Najväčší problém nie je jeden pohár, ale dlhodobý návyk
Štúdia neprináša odkaz, že človek by mal začať piť víno kvôli zdraviu. Skôr ukazuje, že pri alkohole rozhoduje množstvo, frekvencia aj širší životný štýl.
Najhoršie výsledky sa spájali s vysokou konzumáciou alkoholu. A hoci víno v niektorých porovnaniach vyšlo lepšie než pivo či tvrdý alkohol, stále platí, že alkohol nie je látka, ktorú telo potrebuje.
Dáta z výskumu tak potvrdzujú starú pravdu. Najväčším rizikom nie je občasný pohár k jedlu, ale dlhodobý, pravidelný návyk, ktorý sa na zdraví môže podpísať najviac.