Starý pes sa pohybuje pomalšie. Väčšina majiteľov to pripisuje bolesti kĺbov alebo jednoduchému veku. Lenže nový výskum ukazuje, že za kratšími krokmi predných nôh môže stáť aj niečo iné – kognitívny úpadok, ktorý sa pri psoch označuje ako psia verzia demencie. A to mení pohľad na vec, ktorú si pri staršom psovi často všimneme, no málokedy jej prikladáme väčší význam.
Vedci z North Carolina State University sledovali 88 starších psov v rámci dlhodobej štúdie Longitudinal Study of Canine Neuroaging. Psy prichádzali do laboratória každých šesť mesiacov, prechádzali neurologickými, fyzickými a kognitívnymi vyšetreniami a výskumníci zároveň natáčali ich chôdzu na päťmetrovom chodníku. Žiadne pamlsky, žiadne povzbudzovanie. Psy jednoducho kráčali vlastným tempom. Výsledky publikoval časopis Frontiers in Veterinary Science.
Predné nohy vedia niečo, čo zadné nevedia
Najzaujímavejšie zistenie sa týka rozdielu medzi prednými a zadnými nohami. Relatívna dĺžka kroku predných nôh sa skracovala u psov s horším skóre v dotazníku CADES, ktorý zachytáva prejavy kognitívneho úpadku. Pri zadných nohách sa podobný vzorec neukázal. Znie to zvláštne, no pri pohľade na úlohu jednotlivých končatín nejde o náhodu.
Zadné nohy psa fungujú najmä ako pohon. Tlačia telo dopredu. Predné nohy majú inú prácu. Pomáhajú brzdiť, meniť smer a držať stabilitu. Pes nimi v podstate „číta“ terén pred sebou a upravuje pohyb tela.
Práve tento typ pohybu potrebuje dobrú spoluprácu medzi mozgom, zmyslami a svalmi. Ak sa tieto okruhy začnú s vekom zhoršovať, môže sa to prejaviť skôr na predných nohách než na zadných.
„Mozgová kôra integruje viac senzorických informácií do neurónových okruhov, ktoré vytvárajú kroky predných nôh, a preto strata vysokoúrovňovej senzorimotorickej integrácie ovplyvňuje predné a zadné nohy odlišne,“ vysvetlila vedúca autorka štúdie Dr. Natasha J. Olby.
Staroba sama nestačila ako vysvetlenie
Dáta ukázali, že samotný vek psa nebol pri skracovaní kroku taký silný ukazovateľ ako jeho kognitívny stav. Keď vedci zahrnuli do štatistického modelu vek, bolesť aj výsledky dotazníka CADES, vzťah medzi kratším krokom predných nôh a kognitívnym úpadkom pretrval. Každých desať bodov navyše na škále CADES zodpovedalo približne 1,2-percentnému poklesu relatívnej dĺžky kroku predných nôh.
Nie je to veľký rozdiel, ktorý by si majiteľ ľahko odmeral pohľadom na chodníku. V praxi je dôležitejší trend. Ak veterinár sleduje psa dlhšie, opakované meranie môže ukázať, že sa jeho pohyb mení spôsobom, ktorý nesúvisí iba s tým, že má o rok viac.
To je na celej štúdii možno najzaujímavejšie. Chôdza nemusí hovoriť iba o kĺboch, svaloch alebo chrbtici. Niekedy môže naznačiť aj to, ako dobre mozog ešte plánuje a riadi pohyb.
Podobný vzorec poznáme aj u ľudí
Zmeny chôdze pri demencii nie sú u ľudí novinkou. Kratšie, menej isté alebo nerovnomerné kroky sa pri Alzheimerovom type demencie môžu objaviť ešte pred výraznejšími problémami s pamäťou. Lekári preto už dlhšie sledujú, či spôsob chôdze nemôže poslúžiť ako skorý signál neurodegenerácie.
Nový výskum naznačuje, že podobná logika môže platiť aj pri psoch. Nie ale ako jednoduchý domáci test, ale ako ďalší údaj pre veterinára. Najmä pri starších psoch, kde sa často mieša viac problémov naraz – bolesť, slabšie svaly, zhoršený zrak, horší sluch aj zmeny správania.
Meranie dĺžky kroku pritom nemusí stáť na drahých prístrojoch. V kontrolovaných podmienkach môže vychádzať z krátkeho videa, štandardizovaného chodníka a analýzy pohybu. Keď sa výsledky upravia podľa výšky psa v kohútiku, dajú sa porovnávať v čase. Nie ako verdikt po jednom vyšetrení, ale ako stopa, ktorá ukazuje smer.
Veterinára netreba obísť. Kratší krok môže mať viac príčin
Výskumníci sami zdôrazňujú, že dĺžka kroku nie je samostatný diagnostický nástroj. Starší pes môže robiť kratšie kroky z mnohých dôvodov. Môže ho bolieť krčná chrbtica, trápiť artróza, problém s plecami alebo iné ortopedické ťažkosti.
Aj v tejto štúdii sa ukázalo, že chronická bolesť súvisela s kratším krokom predných nôh. Rozdiel je v tom, že vzťah medzi kognitívnym úpadkom a kratším krokom zostal viditeľný aj po zohľadnení bolesti. Práve preto nejde o dôkaz demencie, ale o signál, ktorý by nemal zostať bez povšimnutia.
„Ak majitelia spozorujú, že krok predných nôh ich psa sa skracuje, mali by navštíviť veterinára, pretože existujú možné alternatívne príčiny ako artritická bolesť alebo problémy s krčnou chrbticou, ktoré sa dajú liečiť,“ odporučila Olby.
Pri starých psoch majitelia najčastejšie riešia zmeny správania. Pes sa v noci budí, pôsobí zmätene, horšie reaguje na známe povely alebo sa doma správa inak než predtým. Chôdza sa pritom často berie len ako vedľajší prejav veku.
Na rozdiel od dotazníkov, kde odpovede majiteľov ovplyvňuje aj emócia alebo každodenné návyky, krok sa dá odmerať. Nie síce dokonale, ale stále ide o údaj, ktorý môže doplniť obraz o zdraví psa.
Dĺžka kroku predných nôh teda nie je zázračný test na psiu demenciu. Je to skôr nenápadná stopa. A pri staršom psovi môžu byť práve takéto malé stopy často prvé, ktoré ukážu, že sa deje niečo viac než obyčajné starnutie.