V posledných dňoch vystúpili teploty vysoko nad 30 °C. Kto môže, schová sa doma, v kancelárii s klimatizáciou alebo sa ide aspoň na chvíľu ochladiť medzi regály v obchode. Lenže nie vždy máš klímu poruke. Niekedy sedíš v rozpálenom byte, inokedy si pri vode, na grilovačke alebo v práci a jednoducho hľadáš čokoľvek, čo ti pomôže prežiť horúčavu bez toho, aby si sa roztopil.
Rád je na internete dosť. Niektoré fungujú, iné sa len tvária múdro. A potom sú tu také, ktorým ľudia veria roky, hoci v skutočnosti pomôžu len na pár minút, alebo ti dokonca môžu urobiť ešte väčší diskomfort.
Týmto mýtom o ochladzovaní počas leta radšej never
Keď je vonku dusno, človek často siahne po najrýchlejšom riešení. Ľad do pohára, studená sprcha, minimum oblečenia. Znie to logicky. Lenže telo sa nie vždy správa podľa toho, čo nám napadne ako prvé.
Ľadový nápoj ťa zachráni? Skôr len na chvíľu
V horúčave človek väčšinou urobí prvé, čo mu napadne. Hodiť do pohára poriadnu dávku ľadu a naliať si niečo studené. Či už ide o vodu, limonádu alebo bublinkový nápoj, prvý dúšok vie byť malý zázrak. Ústa sa schladia, hrdlo si vydýchne a na pár sekúnd máš pocit, že horúčava prehrala.
Lenže presne tu je háčik. Ľadový nápoj ti spraví dobre hlavne pocitovo. Osvieži ústa a hrdlo, no neznamená to, že sa ti celé telo okamžite ochladí ako miestnosť po zapnutí klimatizácie. Telo si svoju vnútornú teplotu drží pomerne prísne a s veľmi studeným nápojom si poradí po svojom.
Niekedy ti dokonca takýto rýchly „ľadový zásah“ nemusí sadnúť vôbec. Príliš studené nápoje môžu u citlivejších ľudí spustiť citlivosť zubov, bolesť hlavy z prudkého ochladenia alebo nepríjemné kŕče v žalúdku. Najmä vtedy, keď prídeš rozpálený z vonku, z bicykla, z túry alebo po fyzickej práci.
Oveľa lepšie funguje nudnejšia, ale spoľahlivejšia vec. Piť priebežne. Nie až vtedy, keď máš suché ústa a bolí ťa hlava.
V horúčavách sa potíš viac než zvyčajne a spolu s vodou z tela odchádzajú aj minerály, napríklad sodík či draslík. Keď ich máš málo, môže sa ozvať únava, závrat, bolesť hlavy alebo svalové kŕče. Preto nemusíš naháňať najľadovejší nápoj v chladničke. Pokojne si daj vodu, ktorá je len príjemne chladná. Ak ti obyčajná nechutí, pridaj plátky citróna, limetky, uhorky alebo pár lístkov mäty.
Ľadová sprcha môže telo poriadne zaskočiť
Po celom dni v horúčave znie studená sprcha ako najlepší nápad na svete. Prídeš domov, zhodíš zo seba spotené oblečenie a pustíš na seba ľadový prúd. Prvé sekundy sú osviežujúce. Potom sa však môže stať, že telo začne brzdiť presne ten proces, ktorý od neho chceš.
Keď na rozpálenú pokožku pustíš veľmi studenú vodu, telo dostane šok a zavelí na obranu. Cievy pri koži sa stiahnu, aby si udržalo teplo vnútri. Lenže práve cez pokožku sa potrebuješ v horúčave tepla zbavovať. Výsledok? Krátka úľava, no po chvíli môžeš mať opäť pocit, že je ti teplo.
Portál Harvard Health upozorňuje, že ľadová voda môže byť pre telo záťažou. Pri prudkom ochladení sa môže zrýchliť dýchanie, pulz aj krvný tlak. Zdravý človek to väčšinou zvládne, no ak je niekto vyčerpaný, prehriaty alebo má problémy so srdcom či tlakom, s ľadovou vodou sa netreba hrať na hrdinu.
Oveľa príjemnejšia je vlažná sprcha. Nie horúca, nie ľadová. Taká, pri ktorej si vydýchneš, ale nezačneš lapať po dychu. Telo sa schladí postupne a nemusí sa okamžite brániť.
Ak sprchu práve nemáš po ruke, pomôžu aj malé triky. Opláchni si zápästia a predlaktia chladnejšou vodou, prilož si vlhký uterák na krk alebo si nastriekaj vodu na tvár. Nie je to zázrak, ale úľava príde rýchlo. A hlavne bez toho, aby si telu pripravil ľadový šok.
Vyzliecť sa čo najviac nemusí byť výhra
Keď je teplo, väčšina ľudí automaticky siahne po čo najkratšom oblečení. Krátke nohavice, tielko, šaty na ramienka, crop topy. Pri pobyte v tieni alebo doma to môže byť príjemné. Na priamom slnku je to už trochu iný príbeh.
Odhalená pokožka dostáva slnko naplno. Nejde len o spálenie, hoci aj to príde rýchlejšie, než by si čakal. Na telo pôsobí aj teplo zo slnečných lúčov a koža sa prehrieva. Čím viac jej necháš odkrytej bez ochrany, tým viac si koleduješ o únavu, začervenanie a rýchlejšiu stratu tekutín.
Preto v horúčavách často lepšie funguje niečo, čo na prvý pohľad znie nelogicky: viac látky, ale správnej. Voľné oblečenie, ktoré sa nelepí na telo, vie byť príjemnejšie než tesné tielko. Medzi pokožkou a látkou môže prúdiť vzduch a pot sa má kam odparovať. Dobrou voľbou je najmä bavlna alebo ľan, prípadne iné ľahké priedušné materiály.
Stačí sa pozrieť na ľudí v púštnych oblastiach. Nenájdeš tam veľa tielok a tesných šortiek. Skôr dlhé, voľné a svetlé oblečenie, ktoré zakrýva pokožku, ale nezatvára telo ako igelitový sáčok. Má to svoj dôvod. Svetlá látka odráža časť slnečného žiarenia a voľný strih pomáha telu lepšie znášať horúčavu.
Ak teda ideš na priame slnko, nemusí byť najlepšou voľbou čo najviac odhalené telo. Lepšie ti môže poslúžiť ľahká košeľa, vzdušné nohavice alebo šaty z prírodného materiálu. Budeš vyzerať menej ako človek pripravený skočiť do bazéna, ale možno vydržíš vonku dlhšie a nebudeš sa cítiť ako pečené kura.