V týchto dňoch ide zo zeme väčšina úrody domácej cibule. Ak ju však po zbere necháš len tak na kuchynskej linke alebo v teplejšej špajze, po čase sa na nej môže objaviť malý zelený klíček.
Väčšina ľudí ju vtedy bez váhania vyhodí do koša – úplne zbytočne. Zelený výhonok totiž ešte neznamená, že je cibuľa pokazená alebo nevhodná na jedenie.
Zelený klíček ešte nie je dôvod cibuľu vyhodiť
Cibuľa môže začať rásť nielen v zemi, ale aj na kuchynskej linke. Stačí jej teplejšie a vlhkejšie prostredie. Keď má vhodné podmienky, čerpá zo zásob ukrytých vo svojich vrstvách a vytlačí von nový výhonok.
Podobne by pokračovala v raste aj v pôde, keby si ju zo záhona nevybral. Samotný zelený klíček preto nie je znakom, že sa v cibuli vytvorilo niečo nebezpečné.
Na rozdiel od zelených alebo výrazne naklíčených zemiakov sa v cibuli pri klíčení netvoria toxické glykoalkaloidy. Podľa odborníkov na bezpečnosť potravín preto samotný výhonok nepredstavuje riziko otravy.
Zjesť môžeš dokonca aj zelenú časť, ktorá z cibule vyrastá. Chuťou môže trochu pripomínať jarnú cibuľku, no zvyčajne je ostrejšia a niekedy aj mierne horká. Ak ti takáto chuť v jedle neprekáža, pokojne ju nakrájaj spolu so zvyškom cibule. V opačnom prípade ju jednoducho odrež.
Naklíčená cibuľa už nemusí chutiť rovnako
Ak si niekedy naklíčenú cibuľu rozkrojil, pravdepodobne si si všimol, že je trochu iná než čerstvá cibuľa. Môže byť menej šťavnatá, mäkšia alebo jemne horkastá.
Cibuľa totiž pri raste výhonku postupne míňa zásoby vody a živín, ktoré mala uložené vo svojich vrstvách. Čím je klíček väčší, tým výraznejšie sa to môže prejaviť na jej pevnosti aj chuti.
Do čerstvého šalátu preto nemusí byť najlepšou voľbou. Oveľa lepšie ju využiješ v jedle, ktoré sa bude variť alebo piecť. Pokojne ju pridaj do polievky, guláša, omáčky, praženice alebo pod mäso. Pri tepelnej úprave si miernu zmenu chuti väčšinou ani nevšimneš.
Pred použitím cibuľu rozkroj a pozri sa na jej vnútro. Ak sú jednotlivé vrstvy pevné, majú bežnú farbu a normálne voňajú, môžeš ju použiť. Zelený výhonok v strede jej sám osebe nijako neprekáža.
Kedy už cibuľa do hrnca nepatrí
Klíčenie a kazenie nie sú to isté. Iná situácia nastáva, ak je cibuľa slizká, veľmi mäkká, smrdí zatuchlinou alebo má na sebe tmavé plesnivé škvrny. Vtedy ju už nejedz.
Pozor si daj aj na mokvajúce vrstvy, hnilobu alebo miesta poškodené škodcami. Pokazená cibuľa sa často začne prepadávať pod prstami a po rozkrojení môže mať hnedé, priesvitné alebo kašovité vrstvy.
Pri plesni nestačí odrezať iba viditeľnú škvrnu a zvyšok použiť. Cibuľa je mäkká zelenina s vysokým obsahom vody a plesňové vlákna môžu prerásť hlbšie, než vidíš na povrchu. Takýto kus patrí celý do koša.
Ak sa pokazila iba jedna cibuľa v košíku, skontroluj aj tie, ktoré ležali vedľa nej. Vlhkosť a hniloba sa môžu medzi tesne uloženými kusmi šíriť pomerne rýchlo.
Klíčenie spomalíš správnym skladovaním
Ak si cibuľu vypestoval doma, po vytiahnutí zo zeme ju neodkladaj rovno do pivnice. Najprv ju nechaj poriadne preschnúť. Vonkajšia šupka by mala byť suchá a papierová a vlhký nesmie zostať ani krčok, z ktorého vyrastala vňať.
Na uskladnenie vyber iba zdravé a nepoškodené kusy. Cibuľu s narezanou šupkou, otlačeným bokom alebo poškodeným krčkom radšej spotrebuj medzi prvými. Takéto miesta ľahšie zadržiavajú vlhkosť a môžu začať hniť.
Cibuľa potrebuje najmä chlad, tmu a vzduch. Najlepšie jej preto bude v suchej špajze, pivnici či garáži, pokiaľ v nich nemrzne a nedrží sa tam vlhkosť. V teple začne rýchlejšie klíčiť, vo vlhku zase mäkne a hnije.
Ulož ju do košíka, sieťky, debničky alebo papierového vrecka s otvormi. Jednotlivé cibule by nemali byť natlačené tesne na sebe, aby medzi nimi mohol prúdiť vzduch.
Plastové vrecko nie je vhodné. Zadržiava vlhkosť, ktorá sa nemá kam odpariť, a cibuľa v ňom môže začať plesnivieť, mäknúť alebo klíčiť ešte rýchlejšie.
Uskladnenú cibuľu raz za čas preber. Poškodené a mäknúce kusy vyber a spotrebuj čo najskôr, prípadne ich vyhoď. Pravidelná kontrola zaberie iba pár minút, no môže zachrániť zvyšok zásoby pred hnilobou.