Aj opice niekedy mávajú „domácich miláčikov” podobne ako ľudia

Vedci zdokumentovali stovky prípadov, keď si opice vytvárali blízke vzťahy s inými zvieratami podobne ako ľudia s domácimi miláčikmi.
opica ktora sa podoba na cloveka
Zdroj: Pexels z Pixabay

Mať doma psa, mačku alebo papagája vyzerá ako niečo výlučne ľudské. Vedci však zhromaždili stovky prípadov, pri ktorých sa opice a ľudoopy hrali so zvieratami iného druhu, čistili im srsť, nosili ich alebo sa o ne dokonca dlhodobo starali.

Neznamená to, že si primáty chovajú domácich miláčikov tak ako ľudia. Ich správanie však môže naznačovať, z akých základov sa neskôr vyvinuli naše blízke vzťahy so zvieratami.

Vedci z Univerzity v Oxforde spolu s kolegami zozbierali 427 podobných prípadov. Týkali sa 88 druhov primátov a 127 ďalších druhov zvierat, pričom 55 z nich nepatrilo medzi primáty. Výsledky zverejnili v časopise Primates.

vystraseny pes
Zdroj: Michelle Tresemer z Unsplash

Do prehľadu zaradili 303 prípadov z odbornej literatúry, 66 pozorovaní získaných v prieskume medzi primatológmi a 58 prípadov zachytených v médiách. Ide o doteraz najrozsiahlejší súbor údajov o priateľských sociálnych kontaktoch primátov s inými druhmi.

Lemury čistili iné druhy, kapucíny sa mesiace starali o mláďa kosmáča

Zdokumentované prípady sú mimoriadne pestré. Lemury kata (Lemur catta) na Madagaskare čistili srsť lemurov bambusových. Sivé langury druhu Semnopithecus priam na Srí Lanke nežne hladkali veverice obrovské. Mladé čiernobiele opice s tupým nosom (Rhinopithecus bieti) sa v Číne hrali s domácimi prasatami. Makaky druhu Macaca arctoides v Thajsku zasa čistili domáce psy.

Jeden prípad však vyčnieva nad ostatnými. V roku 2006 vedci v Brazílii pozorovali divé kapucíny druhu Sapajus libidinosus, ktoré prijali mláďa kosmáča a starali sa oň niekoľko mesiacov.

Mláďa cudzieho druhu prijali do skupiny na celé mesiace bez toho, aby z toho mali akýkoľvek zjavný úžitok.

Ryby plávajú spolu pre bezpečnosť. Tu nebolo vidieť jasnú odmenu

Spolupráca medzi rôznymi druhmi nie je v prírode ničím nezvyčajným. Pštrosy a zebry sa môžu zdržiavať spolu, pretože sa ich schopnosti pri sledovaní okolia dopĺňajú. Zmiešané húfy rýb zasa znižujú riziko, že niektorú z nich uloví predátor. V takýchto prípadoch zvieratá získavajú väčšiu ochranu, ľahšie si všimnú nebezpečenstvo alebo sa jednoduchšie dostanú k potrave.

Pri mnohých interakciách opísaných v novej štúdii nič podobné nebolo vidieť. Primáty sa s inými zvieratami hrali, čistili ich, nosili ich alebo si k nim ľahli. Nezískavali tým potravu ani bezpečnejšie miesto v skupine.

Podľa vedcov môže ísť o prejav sociálnej zvedavosti, tolerancie a ochoty nadviazať kontakt aj mimo vlastného druhu. Práve tieto vlastnosti mohli neskôr prispieť k tomu, že ľudia začali so zvieratami vytvárať omnoho pevnejšie vzťahy.

„Tieto prejavy správania nemožno považovať za chov domácich miláčikov tak, ako ho poznáme, môžu však predstavovať niektoré evolučné stavebné kamene, z ktorých sa napokon vyvinulo spolužitie človeka so zvieratami.” — Dr. Cyril Grueter, School of Anthropology and Museum Ethnography, Univerzita v Oxforde

Zvedavosť sa niekedy zmenila na hrubé zaobchádzanie

Nie každé stretnutie sa skončilo priateľsky. V 13 zaznamenaných prípadoch partnerské zviera interakciu neprežilo. Vedci opísali aj samca paviána v Saudskej Arábii, ktorý zrejme uniesol domáce šteňa a dlhší čas ho nosil so sebou.

Zvedavosť či správanie pripomínajúce starostlivosť sa teda mohli zmeniť na príliš hrubé zaobchádzanie. To, čo človeku na prvý pohľad pripomína adopciu alebo spoločnú hru, nemuselo byť pre druhé zviera bezpečné.

Nejde o žiadne rozprávkové priateľstvá. Výskum zachytáva primáty také, aké sú – zvedavé, spoločenské a schopné prispôsobiť svoje správanie, no nie vždy si uvedomujúce, čo môže zvieraťu iného druhu ublížiť.

V zoo môže rozhodnúť aj to, kto býva vedľa koho

Výsledky môžu mať praktický význam aj pre zoologické záhrady a záchranné stanice, v ktorých niekedy žijú viaceré druhy v spoločných priestoroch. Ak budú odborníci lepšie vedieť, ktoré primáty nadväzujú s inými zvieratami pozitívne vzťahy a pri ktorých hrozí hrubé správanie, môžu bezpečnejšie zostavovať zmiešané skupiny.

Grueter a jeho kolegovia preto vyzvali primatológov, aby si podobné interakcie pri dlhodobom pozorovaní všímali systematickejšie. Doteraz sa často objavili iba ako okrajová poznámka, pretože výskumníci sledovali najmä vzťahy medzi príslušníkmi rovnakého druhu.

Vzťahy medzi rôznymi druhmi teda zrejme nevznikli až s človekom. Primáty ukazujú, že zvedavosť a starostlivosť o cudzie zviera majú v evolúcii oveľa staršie korene.