Predstava zvieraťa, ktoré príde o hlavu a napriek tomu pokračuje ďalej v živote, znie skôr ako scéna z hororu. Pri šváboch je však niečo podobné skutočne možné. Šváb po oddelení hlavy nemusí zomrieť okamžite. Pri niektorých druhoch a za vhodných podmienok môže jeho telo zostať živé dokonca niekoľko týždňov.
Dôvodom nie je žiadna zázračná schopnosť regenerácie. Šváb má jednoducho úplne inú stavbu tela než človek. Dýcha bez použitia úst a veľkú časť jednoduchých pohybov či reflexov dokáže jeho nervová sústava zabezpečiť aj bez mozgu.
Šváb nepotrebuje ústa ani hlavu na dýchanie
Šváb dokáže po strate hlavy ďalej dýchať preto, že kyslík neprijíma cez ústa ani nos. Po bokoch hrude a bruška má drobné otvory nazývané spirakuly. Tie ústia do siete trubíc, takzvaných tracheí, ktoré rozvádzajú vzduch priamo k tkanivám.
Na rozdiel od cicavcov teda nepotrebuje pľúca a samotná výmena plynov nie je odkázaná na to, aby ju neustále riadil mozog.
Vedci si to overili aj pri pokusoch s bezhlavými švábmi. Výskum publikovaný v Journal of Experimental Biology sledoval šváby druhu Nauphoeta cinerea. Ani po dekapitácii sa výmena dýchacích plynov nezastavila.
Telá švábov ďalej striedali fázy, počas ktorých sa spirakuly otvárali a zatvárali. Vedci pritom zistili, že tento rytmus dokážu vytvárať nervové centrá priamo v hrudnej a brušnej časti tela. Bez hlavy už celý systém nefungoval tak presne ako predtým, no kyslík sa do tkanív stále dostával.
Pre švába teda strata hlavy automaticky neznamená, že sa v tej chvíli prestane dusiť.
Aj bez hlavy dokáže pohnúť nohami
Bez hlavy sa šváb nemusí len bezvládne zvaliť na zem. Dokáže pohnúť nohami, postaviť sa a reagovať aj na dotyk.
Dôvod je v tom, ako má rozloženú nervovú sústavu. Mozog síce spracúva zložitejšie podnety, no veľká časť jednoduchého „riadenia“ je rozdelená ďalej po tele. Pozdĺž neho vedie nervová reťaz s uzlami nazývanými gangliá, ktoré ovládajú konkrétne časti tela.
Napríklad nervové centrá v hrudi riadia pohyb nôh. Šváb preto nepotrebuje mozog na každý jeden krok alebo reflex.
Bez hlavy však rozhodne nefunguje normálne. Môže sa hýbať a reagovať na jednoduché podnety, no prichádza o schopnosť orientovať sa a spracúvať zložitejšie informácie tak ako predtým.
Dobre to ukazuje porovnanie s kuraťom Mike, ktoré po zdanlivom odseknutí hlavy prežilo ďalších 18 mesiacov. Mikeovi zostala zachovaná časť mozgového kmeňa. Šváb je iný prípad – časť základného „ovládania“ tela má rozdelenú medzi nervové centrá mimo hlavy.
Niektoré šváby bez hlavy prežijú aj niekoľko týždňov
To, že šváb dokáže bez hlavy vydržať celé týždne, nie je len internetová legenda. Entomológ Christopher Tipping pre Scientific American opisoval pokusy so švábmi americkými (Periplaneta americana), ktorým odstránili hlavu. Miesto po nej následne uzavreli dentálnym voskom, aby telo nestrácalo vodu tak rýchlo.
Niektoré z týchto švábov prežili ešte niekoľko týždňov.
Takýto výsledok však nečakaj pri každom druhu. Menšie šváby môžu po dekapitácii vydržať približne týždeň, pri väčších druhoch sa podarilo zaznamenať aj oveľa dlhšie prežitie. Veľkú úlohu pritom hrá vlhkosť, teplota aj samotná rana. Ak telo rýchlo vyschne alebo sa do poranenia dostane infekcia, šváb uhynie skôr.
Po odseknutí hlavy mu navyše hemolymfa nevytečie z tela tak prudko, ako by sme čakali pri cicavcovi. Šváby majú otvorenú obehovú sústavu a ich telová tekutina neprúdi cievami pod vysokým tlakom.
Rana sa preto môže pomerne rýchlo zatiahnuť a krvná strata ho nemusí zabiť hneď. Aj to je jeden z dôvodov, prečo telo po takom vážnom poranení dokáže ešte celé dni, v niektorých prípadoch aj týždne, fungovať.
Nakoniec ho nezabije strata hlavy, ale smäd
To, že šváb po strate hlavy nezomrie hneď, má však svoj limit. Bez úst sa nedokáže napiť a stratenú vodu nemá ako doplniť.
Experimenty so švábom americkým ukázali, že čerstvo dekapitované jedince v suchom prostredí spočiatku strácali vodu rýchlejšie než neporušené šváby.
Časť reakcie na vysychanie je totiž naviazaná na mechanizmy spojené s hlavou. Po jej odstránení už šváb nedokáže hospodáriť s vodou tak dobre ako predtým. Ak je navyše rana otvorená alebo je vzduch veľmi suchý, telo stráca tekutinu ešte rýchlejšie. Rizikom je aj infekcia.
S hladom si šváb poradí podstatne dlhšie. Má nízke energetické nároky a ako ektotermný živočích nemusí míňať energiu na udržiavanie stálej telesnej teploty tak ako cicavce. Bez potravy preto dokáže vydržať pomerne dlho.
Pri bezhlavom švábovi je tak často väčším problémom voda než jedlo. Aj keď jeho telo po dekapitácii ešte určitý čas funguje, bez možnosti napiť sa postupne vyschne a zahynie.
Hmyz má podobných biologických zvláštností viac. Napríklad včela po bodnutí človeka môže zomrieť, zatiaľ čo pri bodnutí iného hmyzu často prežije. Rozšíreným mýtom je aj predstava, že z preseknutej dážďovky automaticky vzniknú dve nové.