Pri umývaní riadu automaticky siahneme po hubke bez toho, aby sme veľmi riešili, z čoho je vyrobená. Na problém so syntetickými materiálmi upozornila aj influencerka lucy.i.. Klasické kuchynské hubky totiž často obsahujú polyuretán, polyester alebo polyamid, ktoré sa pri drhnutí postupne opotrebúvajú.
A práve tu vzniká problém. Z hubky sa počas používania môžu uvoľňovať drobné plastové častice, ktoré končia vo vode.
Taniere si často umývaš plastom
Stačí sa pozrieť na obyčajnú žlto-zelenú hubku. Mäkká časť vyzerá ako pena, vrchná vrstva je zas drsná, aby zvládla pripálené a zaschnuté nečistoty. Obe pritom môžu byť vyrobené zo syntetických materiálov.
Jedna zo štúdií, ktorá sa zamerala priamo na kuchynské hubky, skúmala viacero výrobkov používaných v Európe a Severnej Amerike. Pri jednej z nich tvoril žltú penovú časť polyuretán a drsná vrstva obsahovala polyamid a polyester. Ďalšia mala drsnú časť vyrobenú zo 100 % recyklovaného polyesteru.
Neznamená to, že pri každom umývaní z hubky odpadávajú kúsky plastu, ktoré uvidíš voľným okom. Materiál sa však postupne ničí. Hubku stláčaš, ohýbaš a trieš o taniere, hrnce či zaschnuté zvyšky jedla. Tým sa jej povrch pomaly obrusuje.
Vedci tento proces sledovali v laboratóriu aj pri bežnom používaní v domácnostiach. Podľa ich odhadu môžu skúmané hubky uvoľniť približne 0,68 až 4,21 gramu mikroplastov na jedného človeka za rok. Množstvo sa líšilo podľa typu hubky a materiálu, z ktorého bola vyrobená.
Väčšina uvoľnených častíc sa pri oplachovaní dostane spolu s vodou do odpadu. Odtiaľ už predstavujú ďalší zdroj mikroplastov v odpadovej vode.
Môžu skončiť mikroplasty aj na riade?
Pri drhnutí sa častice uvoľňujú priamo tam, kde hubkou prechádzaš. Taniere, poháre aj príbor sa preto po umytí oplatí poriadne opláchnuť čistou vodou. Presný počet častíc, ktoré človek môže prehltnúť priamo z takto umytého riadu, zatiaľ nikto nespočítal.
Prítomnosť mikroplastov v ľudskom tele už dávno nie je iba teóriou. Vedci ich našli v pľúcnom tkanive a ďalšie výskumy ich zachytili aj v krvi či placente.
Časť prehltnutých častíc telo vylúči. Väčšiu pozornosť preto priťahujú hlavne tie najmenšie, vrátane nanoplastov, ktoré sa môžu dostať hlbšie do organizmu.
Laboratórne pokusy ukázali, že mikroplasty a nanoplasty môžu v bunkách vyvolávať zápalové reakcie a oxidačný stres. Samotná kuchynská hubka je pritom len jeden zo zdrojov. Plastové častice sa našli vo vzduchu, vode aj potravinách, takže sa s nimi stretávame z viacerých strán naraz.
Hubka má ešte jeden problém
Mikroplasty nie sú jediný dôvod, prečo jednu hubku nepoužívať celé mesiace. V jej póroch zostávajú kúsky jedla, mastnota a voda. Takéto vlhké prostredie baktériám vyhovuje.
Jedna zo známych štúdií kuchynských hubiek našla v niektorých ich častiach mimoriadne vysoké koncentrácie baktérií. Hygienickému problému starých hubiek sme sa podrobnejšie venovali aj v samostatnom článku.
Ak hubku používaš denne, nečakaj, kým sa začne rozpadať v ruke. Po umytí ju poriadne vypláchni, vytlač z nej vodu a nechaj ju vyschnúť. Pri každodennom používaní dáva zmysel výmena približne raz za jeden až dva týždne. Ak začne zapáchať, meniť farbu alebo sa z nej oddeľujú kúsky materiálu, vymeň ju skôr.
Ak chceš menej plastu, máš aj inú možnosť
Pri ďalšom nákupe nemusíš automaticky siahnuť po klasickej polyuretánovej hubke. Alternatívou sú celulózové hubky, lufa alebo kefka s drevenou rukoväťou a prírodnými vláknami.
Pozri si však celé zloženie výrobku. Aj hubka označená ako celulózová môže mať drsnú vrstvu z polyesteru, takže samotný nápis na obale ešte neznamená, že je úplne bez plastu.
Ak chceš jeho množstvo pri umývaní obmedziť, pozeraj najmä na materiál, z ktorého je vyrobená celá hubka, nielen jej mäkká časť. A keď sa začne viditeľne opotrebúvať, nemá zmysel čakať, kým sa rozpadne úplne.
