Ľadová voda ťa síce ráno preberie a horúca sprcha v zime zahreje, no pre pokožku nie je ideálny ani jeden extrém. Pri umývaní tváre funguje lepšie zlatá stredná cesta, vlažná voda. Príliš horúca môže pleť vysušovať a studená zase nemá všetky účinky, ktoré sa jej často pripisujú.
Voda na čistenie tváre by mala byť vlažná
Pri čistení tváre nejde len o to, aby si z nej zmyl pot, maz, kozmetiku či opaľovací krém. Pokožka má na povrchu ochrannú bariéru, ktorá pomáha udržiavať vodu vo vnútri a zároveň ju chráni pred vonkajším prostredím. Ak ju pri každom umývaní priveľmi odmastíš alebo podráždiš, môže sa ozvať suchosťou, štípaním či začervenaním.
Dermatológovia aj Americká akadémia dermatológie odporúčajú pri čistení tváre vlažnú vodu. V praxi by mala byť jednoducho príjemne teplá. Ak máš po umytí tvár rozpálenú, výrazne červenú alebo nepríjemne napnutú, pravdepodobne si to s teplotou prehnal.
Horúca voda pokožku vysušuje
Problémom horúcej vody je, že z povrchu pokožky ľahšie zmýva prirodzené lipidy, ktoré sú dôležitou súčasťou jej ochrannej vrstvy. Tá bráni príliš rýchlemu úniku vlhkosti a pomáha pokožke zvládať každodenné vonkajšie vplyvy.
Keď túto vrstvu pravidelne narúšaš, pleť môže strácať vodu rýchlejšie. Objaviť sa môže suchosť, pálenie, začervenanie alebo pnutie. Ešte výraznejšie to zvyknú pocítiť ľudia, ktorí majú prirodzene suchú alebo citlivú pokožku. Po veľmi horúcej sprche alebo umytí tváre môžu mať pocit, akoby bola koža nepríjemne napnutá.
Jedno umytie horúcou vodou ti pokožku nezničí. Horšie je, keď sa vysoká teplota spojí s agresívnym čistiacim prípravkom, dlhým umývaním alebo silným trením. Vtedy dostáva kožná bariéra zabrať z viacerých strán naraz.
Studená voda neuzatvára póry
Studená voda je z tohto pohľadu menší problém. Ak ti ráno vyhovuje alebo ťa jednoducho príjemne osvieži, pokojne ju môžeš použiť. Studená voda môže na krátky čas zmierniť opuch a pleť môže po opláchnutí vyzerať o niečo pevnejšie.
Často sa však tvrdí, že chladná voda „zatvára póry“. To nie je presné. Póry nie sú svaly a nemajú mechanizmus, ktorým by sa vplyvom chladu stiahli a po zahriatí znovu otvorili. Studená voda preto ich skutočnú veľkosť nezmenší.
To, ako výrazne ich na tvári vidíš, ovplyvňuje najmä genetika, množstvo kožného mazu, upchávanie pórov a stav pokožky. S pribúdajúcim vekom môže navyše pleť strácať pružnosť, takže póry začnú byť nápadnejšie.
Tvár netreba pri umývaní „vydrhnúť“
Aj s vlažnou vodou si môžeš pleť zbytočne podráždiť, ak ju pri umývaní príliš agresívne drhneš. Americká akadémia dermatológie preto odporúča nanášať čistiaci prípravok končekmi prstov. Žinky, špongie, kefky či iné drsnejšie pomôcky vytvárajú pri každodennom používaní zbytočné trenie, ktoré môže citlivú pokožku podráždiť.
Platí to aj vtedy, keď ťa trápi akné. Silnejším drhnutím vyrážky neodstrániš. Skôr podráždiš už zapálenú pokožku v ich okolí a môžeš si celý problém ešte viac znepríjemniť. Na čistenie netreba tlačiť. Jemný pohyb prstov urobí rovnakú službu bez zbytočného podráždenia.
Podobne opatrný by si mal byť aj s uterákom. Namiesto šúchania stačí čistý uterák na tvár jemne prikladať a nechať ho nasať prebytočnú vodu. Znížiš tak ďalšie mechanické dráždenie pokožky, ktorá môže byť po umytí citlivejšia.
Preháňať netreba ani počet umytí. Americká akadémia dermatológie odporúča väčšine ľudí čistiť si tvár dvakrát denne a po výraznom spotení. Umývanie po každom pocite mastnejšej pokožky jej nemusí pomôcť. Ak pri tom navyše zakaždým používaš čistiaci prípravok, môžeš pleť vysušiť a podráždiť ešte viac.
Ak ťa po umytí pravidelne trápi pnutie alebo suchosť, riešením nemusí byť ďalšie sérum či drahšia kozmetika. Často postačí nižšia teplota vody, jemnejšie čistenie a menej trenia pri sušení. Suchej pleti po umytí prospeje aj hydratačný krém. Základ bežnej starostlivosti je pritom jednoduchý: vlažná voda, jemné pohyby prstov a šetrné osušenie pokožky.
