Ak lietadlo vo výške okolo 11 kilometrov náhle stratí tlak v kabíne, cestujúci si to všimnú okamžite. Ozve sa silný hluk, vzduch začne prudko prúdiť, ochladí sa a na pár okamihov sa môže objaviť biela hmla. Zmenu tlaku pocítiš aj v ušiach.
Obsah článku · 5 častí
Po niekoľkých sekundách už začína hrať hlavnú úlohu nedostatok kyslíka. Vo veľkej výške ho krv nedokáže prijímať dosť a mozog postupne stráca výkon. Spomaľujú sa reakcie, zhoršuje úsudok a človek môže začať robiť chyby skôr, než pochopí, v akom vážnom stave sa ocitol.
Pri strate tlaku sa kabína v priebehu sekúnd ochladí a zahmlí
Komerčné lietadlá lietajú približne 10 až 12 kilometrov nad zemou. V tejto výške je vonkajší tlak príliš nízky na normálne fungovanie ľudského tela, preto lietadlo počas letu udržiava v kabíne vyšší tlak.
Pri náhlom úniku tlaku sa vzduch prudko rozpína a ochladzuje. Vodná para skondenzuje na drobné kvapôčky a interiér na pár okamihov zaplní hustá biela hmla. Spolu s ňou prichádza silný hluk, prudké prúdenie vzduchu a rýchly pokles teploty, čo medzi typickými prejavmi rýchlej dekompresie uvádza aj americký letecký úrad FAA.
Zmenu tlaku okamžite pocítia aj uši. V strednom uchu zostane krátko vyšší tlak než v kabíne a vzduch uniká cez Eustachovu trubicu do nosohltana. Ucho pukne alebo zaľahne. Nádcha či opuchnutá sliznica sťažia vyrovnávanie tlaku a zvyšujú riziko barotraumy stredného ucha.
Vo veľkej výške klesne tlak kyslíka a mozog začne trpieť
Podiel kyslíka vo vzduchu sa ani vo výške desiatich kilometrov zásadne nemení. Stále tvorí približne 21 %. Rozdiel je v tlaku.
Vo výške približne 10,7 kilometra dosahuje atmosférický tlak iba asi štvrtinu hodnoty pri hladine mora. Spolu s ním klesá aj parciálny tlak kyslíka. Krv sa prestáva dostatočne okysličovať a mozog rýchlo prechádza do hypoxie.
Horolezci vo vysokých nadmorských výškach čelia rovnakému fyzikálnemu problému, no do výšky sa dostávajú celé hodiny alebo dni. Organizmus tak dostane priestor aspoň na čiastočnú aklimatizáciu. Pri náhlej strate tlaku v lietadle sa podmienky zmenia prakticky naraz.
Hypoxia najskôr zasiahne úsudok
Hypoxia nemusí začať dramatickým lapaním po dychu. Oveľa skôr sa prejaví na správaní. Reakcie sa spomalia, sústredenie slabne a pribúdajú chyby.
Výskum hypoxie v letectve opisuje problémy s pozornosťou, pamäťou, koordináciou aj videním. S ďalším poklesom kyslíka slabne jemná motorika. Nasadiť si masku, zapnúť pracku alebo správne reagovať na pokyn už zrazu nemusí byť automatická vec.
Prichádza ospalosť, točenie hlavy, bolesť hlavy a otupenie úsudku. U niektorých ľudí sa pridá eufória. Človek sa vtedy môže cítiť podozrivo dobre práve vo chvíli, keď jeho mozog funguje čoraz horšie.
Navonok pritom ešte sedí, pozerá sa okolo seba a reaguje. Chyby však pribúdajú a aj jednoduchý úkon, ktorý by za normálnych okolností zvládol bez rozmýšľania, mu zrazu začne robiť vážne problémy.
Ako dlho dokážeš vo veľkej výške ešte správne reagovať
Letecká medicína používa skratku TUC – Time of Useful Consciousness, teda čas užitočného vedomia. Nemeria chvíľu, keď človek odpadne, ale moment, dokedy ešte dokáže pochopiť problém a správne konať.
FAA pri výške približne 10,7 kilometra uvádza TUC okolo 30 až 60 sekúnd. Pri rýchlej dekompresii sa skracuje približne na 15 až 30 sekúnd.
Prvých pár sekúnd môže človek stále pôsobiť úplne funkčne, no jeho výkon už klesá. Horšie sa sústredí, ruky strácajú presnosť a pozornosť sa môže zaseknúť na jednej činnosti. Ak si dovtedy nedostane masku na tvár, jednoduchý pohyb, ktorý pred chvíľou zvládal automaticky, už nemusí dokončiť bez cudzej pomoci.
Rýchla dekompresia situáciu ešte zhorší. Rozpínajúci sa vzduch vytlačí časť plynu z pľúc a spolu s ním odchádza aj časť kyslíka, ktorý tam zostával. Vo výške približne 12,2 kilometra už FAA uvádza čas užitočného vedomia iba okolo 15 až 20 sekúnd.
Presná hodnota sa medzi ľuďmi ale líši. Fyzická námaha, únava či zdravotný stav ju dokážu skrátiť. Pri veľkej výške však ide o veľmi krátke okno, počas ktorého treba zareagovať správne hneď na prvýkrát.
Prečo musíš kyslíkovú masku nasadiť najskôr sebe
Keď pri strate tlaku v kabíne vypadnú kyslíkové masky, treba ju dostať na tvár okamžite. Až potom prichádza pomoc človeku vedľa teba.
Pokyn, ktorý posádka opakuje pred každým letom, vychádza presne z fyziológie hypoxie. Ak prvé sekundy venuješ nasadzovaniu masky dieťaťu, môže sa medzitým zhoršiť tvoja koordinácia a úsudok natoľko, že vlastnú masku už nedokážeš použiť správne.
Keď teda nabudúce letuška alebo steward pred štartom ukazujú, ako kyslíkovú masku nasadiť, oplatí sa ten pohyb aspoň raz sledovať. Vo výške okolo 11 kilometrov totiž môže byť rozdiel medzi správnou a oneskorenou reakciou otázkou niekoľkých sekúnd.
