Človek vystavený vákuu by nezomrel okamžite. Niekoľko sekúnd by zostal pri vedomí, hoci jeho telo by už bojovalo s prudkým poklesom tlaku a nedostatkom kyslíka.
Obsah článku · 6 častí
Vieme to aj vďaka nehode počas testovania skafandra vo vákuovej komore. Jeden z pracovníkov NASA bol neúmyselne vystavený veľmi nízkemu tlaku a vedomie stratil približne po 14 sekundách. Tesne predtým cítil, ako mu na jazyku začína vrieť voda.
Scény, v ktorých človek po otvorení dverí kozmickej lode okamžite zamrzne alebo exploduje, preto s realitou veľa spoločného nemajú.
Vo vákuu sa vzduch v pľúcach začne prudko rozpínať
Pri náhlej strate tlaku začne vzduch v pľúcach zväčšovať objem. Ak by si v tej chvíli zadržal dych, nemal by kadiaľ uniknúť a rastúci rozdiel tlakov by mohol poškodiť pľúcne mechúriky. Výsledkom môže byť barotrauma, teda poškodenie pľúc spôsobené prudkou zmenou tlaku.
Podobný problém hrozí potápačom pri príliš rýchlom výstupe. Vo vákuu však tlak klesá prakticky k nule. Aj preto NASA upozorňuje na riziko poškodenia pľúc pri prudkej dekompresii a zdôrazňuje, že vzduch musí mať možnosť z pľúc uniknúť.
Vo vákuu by ti mohla začať vrieť voda na jazyku
Vo vákuu by si si veľmi rýchlo všimol zvláštny pocit v ústach. Voda na jazyku a sliny by sa začali odparovať tak intenzívne, až by mohli bublať ako pri vare. Neznamená to, že by sa zahriali na 100 °C.
O tom, kedy voda zovrie, totiž nerozhoduje iba teplota, ale aj tlak. Vo výške približne 19 kilometrov klesne tlak natoľko, že voda môže začať vrieť už pri teplote ľudského tela. Táto hranica sa označuje ako Armstrongova línia.
Vo vesmírnom vákuu je tlak ešte výrazne nižší. Podobne ako sliny by sa správala aj slzná tekutina na povrchu oka. Práve var vody na jazyku bol posledným vnemom, ktorý si pracovník NASA z nehody vo vákuovej komore pamätal pred stratou vedomia.
Krv by sa však v cievach nezačala meniť na bublajúcu tekutinu. Kým krvný obeh funguje, vnútorný tlak v cievach jej bod varu posúva vyššie.
Telo by vo vákuu opuchlo, no neexplodovalo
Po poklese tlaku pod približne 47 mmHg sa vodná para nezačne tvoriť len na jazyku alebo v slzách. Objavuje sa aj v mäkkých tkanivách. Lekári tento stav označujú ako ebullizmus.
Tkanivá pri ňom opúchajú a krvný obeh sa postupne zhoršuje. Človek by preto vo vákuu viditeľne napuchol, no filmová explózia tela by nenastala. Koža a väzivá tlak zvnútra dokážu udržať.
Aj kozmický skafander preto musí riešiť viac než len prívod kyslíka. V jeho vnútri je vytvorený tlak, ktorý drží telesné tekutiny v podmienkach, na aké je organizmus zvyknutý.
Bez kyslíka by si stratil vedomie približne za 10 až 15 sekúnd
Po prudkom poklese tlaku prestane kyslík prechádzať z pľúc do krvi tak ako za normálnych podmienok. Časť kyslíka sa môže začať presúvať opačne, z krvi späť do pľúc a následne von z tela.
Následok príde rýchlo. Pri nehode vo vákuovej komore NASA človek stratil vedomie približne po 14 sekundách. Presný čas sa môže líšiť, no ide len o niekoľko sekúnd.
Pri pobyte vo vysokej nadmorskej výške spôsobuje nízky tlak podobný nedostatok kyslíka. Rozdiel je v rýchlosti. Vo vákuu tlak zmizne náhle a telo nemá čas sa prispôsobiť.
Vákuum ťa nezmrazí za pár sekúnd
Chlad by ťa vo vákuu nevyradil ako prvý. Vo vákuu totiž chýba vzduch, ktorý by z tela odvádzal teplo. Telo sa preto neochladzuje tak, ako keď stojíš vonku v mraze.
Teplo by z neho odchádzalo hlavne vyžarovaním a časť energie by odnieslo aj odparovanie vody z povrchu tela. Na úplné zamrznutie by však nestačilo pár sekúnd.
Na strane otočenej k Slnku by bol problém skôr opačný. Nechránenú pokožku by zasiahlo silné slnečné a ultrafialové žiarenie bez atmosféry, ktorá jeho časť na Zemi zachytí.
Po 14 sekundách omdlel. Prežil bez trvalých následkov
Keď pracovník vo vákuovej komore stratil vedomie, obsluha začala okamžite zvyšovať tlak. Po návrate normálnych podmienok sa prebral a podľa NASA neutrpěl trvalé neurologické následky.
Presnú hranicu, po ktorej už človeka nemožno zachrániť, nepoznáme. Väčšina údajov o dlhšom vystavení extrémne nízkemu tlaku pochádza zo starších pokusov na zvieratách. NASA preto pracuje skôr s približnými intervalmi než s pevnou hranicou.
Pri rýchlej rekompresii sa v materiáloch NASA spomína možnosť prežitia aj po približne 60 až 90 sekundách. V tom čase by však človek už bol v bezvedomí. Prípad z vákuovej komory ukázal, že na jeho stratu stačilo približne 14 sekúnd.
