Špongia na riad vyzerá ako úplná drobnosť. Chytíš ju do ruky, prejdeš ňou po tanieri, panvici alebo zaschnutých zvyškoch jedla a o pár týždňov ju bez veľkého rozmýšľania vyhodíš. Lenže práve tento nenápadný predmet sa pri každom použití pomaly opotrebúva. Do odpadu tak neodchádza iba mastnota, špina a zvyšky jedla, ale aj drobné častice z materiálu, z ktorého je špongia vyrobená.
Vedci z Univerzity v Bonne ukázali, že plastové alebo čiastočne plastové kuchynské špongie pri bežnom umývaní riadu uvoľňujú mikroplasty. Pri najviac zaťažujúcom type v ich teste išlo približne o 4,2 gramu mikroplastov na osobu za rok. Samotné číslo nepôsobí dramaticky, no pri miliónoch domácností už nejde o zanedbateľné množstvo. Zaujímavé je však najmä to, že najväčšia ekologická stopa ručného umývania neleží v samotnej špongii, ale vo vode, ktorú pri ňom nechávame tiecť.
Špongia sa pri drhnutí rozpadá, no ešte väčší problém tečie z kohútika
Vedci nechceli zistiť len to, čo sa stane so špongiou v dokonale čistom laboratóriu. Preto do výskumu zapojili aj bežné domácnosti v Nemecku a Severnej Amerike. Ľudia dostali rôzne typy kuchynských špongií a používali ich tak, ako to robia doma každý deň, na taniere, hrnce, panvice aj zaschnuté zvyšky jedla. Práve vďaka tomu vedci videli, ako sa špongia správa v skutočnej kuchyni, nie iba v kontrolovanom teste.
Výsledok bol, že každá testovaná špongia sa pri používaní postupne obrusovala. Ak obsahovala plast, spolu s materiálom sa z nej uvoľňovali aj mikroplasty. Rozdiel bol najmä v tom, koľko plastu samotná špongia obsahovala. Špongie s nižším podielom plastu púšťali menej plastových častíc než tie, v ktorých tvoril plast väčšiu časť materiálu. To však neznamená, že výber špongie vyrieši celý problém umývania riadu.
Keď vedci posudzovali celkový environmentálny dopad ručného umývania, ukázalo sa, že mikroplasty nie sú hlavný vinník. Najväčšiu váhu mala obyčajná voda. Podľa štúdie tvorila spotreba vody približne 85 až 97 percent celkového dopadu na životné prostredie. Inak povedané, ak pri umývaní necháš kohútik tiecť naplno, ekologickú stopu nezvyšuje len špongia v tvojej ruke, ale najmä litre vody, ktoré zbytočne miznú v odtoku.
Mikroplasty zo špongie nezmiznú len preto, že odtečú do odpadu
Keď sa drobné plastové častice zo špongie dostanú do odtoku, ich cesta sa nekončí v momente, keď zmiznú z drezu. Putujú do systému odpadových vôd a veľká časť z nich skončí v čistiarni. Vedci v štúdii počítali s tým, že čistiareň dokáže zachytiť približne 90 percent týchto častíc. To však neznamená, že problém úplne zmizne. Časť mikroplastov môže prejsť ďalej do vody a ďalšia časť sa môže naviazať na čistiarenský kal, ktorý sa v niektorých krajinách používa aj na pôde.
Na úrovni jedného človeka nejde o čísla, ktoré by pôsobili dramaticky. Štúdia hovorí o približne 0,68 až 4,21 gramu mikroplastov na osobu za rok, podľa typu špongie. Lenže pri miliónoch domácností sa z malej hodnoty stáva veľké množstvo. Pri prepočte na celé Nemecko by sa zo špongií mohlo uvoľniť približne 57,5 až 355,1 tony mikroplastov ročne, ak by domácnosti používali jeden z testovaných typov špongií.
To stále ale neznamená, že kuchynské špongie sú najväčším zdrojom mikroplastov v domácnosti. Vedci ich skôr zaradili medzi menší až stredne významný zdroj. Lenže práve v tom je háčik. Mikroplastové znečistenie nevzniká z jedného veľkého vinníka, ale aj z množstva nenápadných vecí, ktoré používame každý deň. Špongia na riad je len jednou z nich.
Najväčšiu zmenu nespraví drahšia špongia, ale menej tečúcej vody
Ak z toho vyplýva niečo praktické, tak najmä to, že ekologickejšie umývanie riadu nezačína pri tom, akú drahú špongiu si kúpiš, ale pri tom, ako narábaš s vodou. Ak pri každom tanieri necháš kohútik tiecť naplno, najväčšiu časť problému si nevytváraš špongiou, ale litrami vody, ktoré zbytočne miznú v odtoku.
Najväčší rozdiel preto spraví jednoduchý zvyk, vodu púšťať len vtedy, keď ju naozaj potrebuješ. Riad môžeš najskôr namočiť, umyť ho so zastavenou vodou a až potom ho opláchnuť. Neznie to ako veľká vec, no práve spotreba vody tvorila podľa vedcov najväčšiu časť environmentálneho dopadu ručného umývania.
Zmysel má aj výber samotnej špongie. Ak obsahuje menej plastu, pri používaní sa z nej uvoľní menej mikroplastov. Ani tu však nejde o zázračné riešenie. Dôležité je, aby špongia vydržala rozumne dlho a neskončila v koši po pár použitiach len preto, že sme si ju zvykli meniť automaticky. Samozrejme, stále platí, že ak zapácha, rozpadáva sa alebo je hygienicky zanedbaná, nemá zmysel držať ju pri živote nasilu.
Celé zistenie je preto menej o panike zo špongie a viac o každodennom návyku, ktorý si pri dreze často ani neuvedomujeme. Mikroplasty z kuchynských špongií sú reálny zdroj znečistenia, no štúdia ukazuje, že pri ručnom umývaní riadu rozhoduje najmä voda. A práve tú vieš ovplyvniť okamžite, bez toho, aby si menil celú kuchyňu.