Niekto si dá večer pár drinkov a ráno ho bolí hlava, je mu zle od žalúdka a celý deň sa cíti pod psa. Iný vypije podobné množstvo a na druhý deň funguje bez väčších problémov.
Za týmto rozdielom nie je len množstvo alkoholu. Úlohu hrá aj to, ako rýchlo človek pije, či predtým jedol, ako spal a do istej miery aj jeho genetická výbava.
Prečo ti je ráno zle, aj keď už v krvi takmer nemáš alkohol
Keď sa ráno zobudíš s bolesťou hlavy, suchom v ústach a rozhodeným žalúdkom, alkohol už môže byť z krvi takmer preč. Práve to je na opici zradné – najhoršie príznaky často prídu až vtedy, keď človek nadobudne pocit, že už vytriezvel.
Veľkú časť viny ľudia pripisujú nedostatku vody. Nie bezdôvodne. Alkohol tlmí účinok vazopresínu, hormónu, ktorý pomáha telu zadržiavať vodu. Preto počas večera častejšie chodíš na toaletu a spolu s močom strácaš viac tekutín.
Samotné doplnenie vody však opicu nevyrieši. Alkohol ti zároveň pokazí kvalitu spánku, podráždi žalúdok a spustí v tele zápalovú reakciu. Aj preto sa môžeš ráno cítiť mizerne, hoci si medzi drinkami pil vodu. Na tieto procesy upozorňuje aj americký National Institute on Alcohol Abuse and Alcoholism.
Aj prehľad výskumov publikovaný v Journal of Clinical Medicine ukazuje, že ranná opica vzniká súhrou viacerých vecí naraz. Rozhoduje množstvo alkoholu, jeho odbúravanie, kvalita spánku aj to, ako telo zareaguje na zápal a ďalšie zmeny, ktoré alkohol vyvolá.
Viac o tom, čo sa deje ešte počas samotného pitia, sme písali aj v článku o tom, ako alkohol pôsobí na mozog.
Čo sa deje s alkoholom, keď ho začne telo odbúravať
Pečeň pri odbúravaní alkoholu nevytvorí hneď neškodný odpad. Najskôr z etanolu vzniká acetaldehyd, toxická a veľmi reaktívna látka. Až potom ho telo ďalej spracuje na acetát.
Práve tu sa ľudia medzi sebou dosť líšia. Niekto acetaldehyd odbúrava rýchlejšie, iný pomalšie. U citlivejších ľudí sa preto po alkohole môže objaviť začervenanie tváre, búšenie srdca alebo nevoľnosť.
To však ešte neznamená, že silnejšia opica je jednoducho len výsledkom väčšieho množstva acetaldehydu v krvi. Takúto priamu súvislosť výskumy zatiaľ nepotvrdili.
Počas noci sa totiž deje viac vecí naraz. Alkohol zhorší kvalitu spánku, ovplyvní zápalovú reakciu organizmu a zvyšuje oxidačný stres. Ranný stav preto nemožno zvaliť na jednu jedinú látku.
Prečo niekto opicu skoro nepozná a iného zloží
Dobré vodítko dali výskumníkom dvojčatá. V štúdii publikovanej v časopise Addiction pracovali s údajmi od 4 496 austrálskych dvojčiat a porovnávali, ako často sa opíjali a ako často po alkohole skončili s opicou.
Pri mužoch vychádzalo, že genetika môže vysvetľovať približne 45 % rozdielov vo frekvencii opice, pri ženách to bolo okolo 40 %. Časť tohto genetického vplyvu však súvisela aj s tým, ako často sa ľudia opíjali. Keď to vedci zohľadnili, podiel genetiky spojený priamo s náchylnosťou na opicu klesol približne na 24 % u mužov a 16 % u žien.
Zaujímavá bola aj skupina ľudí, ktorí sa počas predchádzajúceho roka aspoň raz opili, no opicu vôbec nehlásili. Pri tejto odolnosti voči opici, označovanej ako „hangover resistance“, pripadalo na genetické rozdiely približne 43 %.
Nie je za tým jeden konkrétny gén. Skôr ide o kombináciu viacerých vrodených rozdielov, ktoré môžu ovplyvniť, ako telo alkohol spracuje a ako naň zareaguje.
Prečo môže byť opica po bourbone horšia než po vodke
Rozdiel medzi bourbonom a vodkou sa nekončí pri chuti. Pri výrobe v nich zostávajú aj ďalšie látky, takzvané kongenéry, ktoré vznikajú počas fermentácie, destilácie či zrenia. Podieľajú sa na farbe, vôni a chuti nápoja, no niektoré z nich môžu prispieť aj k tomu, ako sa budeš cítiť na druhý deň.
Práve bourbon ich obsahuje podstatne viac než vodka. Vodka sa totiž vyrába tak, aby bola výsledná tekutina čo najčistejšia a obsahovala čo najmenej ďalších látok, zatiaľ čo pri bourbone zostávajú súčasťou výslednej chuti a arómy aj látky vznikajúce počas výroby a zrenia.
Či sa tento rozdiel prejaví aj ráno, skúšali vedci na 95 mladých dospelých vo veku od 21 do 33 rokov. Účastníci pili buď vodku, alebo bourbon, pričom množstvo alkoholu nastavili tak, aby bola výsledná hladina alkoholu v oboch skupinách podobná.
Ľudia po bourbone hlásili silnejšiu opicu než po vodke.
Rozdiel však nebol taký veľký ako samotný vplyv alkoholu. Kongenéry môžu opicu zhoršiť, no oveľa dôležitejšie zostáva, koľko alkoholu vypiješ. Ak ho bude veľa, ani nápoj s nízkym obsahom kongenérov ťa pred zlým ránom neochráni.
Rozdiel medzi pivom, vínom a tvrdým alkoholom pritom nespočíva iba v tom, ako silnú opicu po nich môžeš dostať.
Čím viac vypiješ, tým viac rastie šanca na opicu
Ak počas pár hodín vypiješ veľa alkoholu, navyše nalačno a potom sa poriadne nevyspíš, ráno to telo pocíti o to viac. Alkohol sa pri rýchlom pití dostáva do krvi rýchlejšie a prázdny žalúdok jeho vstrebávanie ešte urýchli.
To zároveň vysvetľuje, prečo nemá veľký zmysel porovnávať sa s človekom, ktorý pil pri tom istom stole. Niekto vypije podobné množstvo a ráno ho takmer nič netrápi, iného zloží oveľa menej. Rozdiel nemusí byť iba v tom, koľko toho kto vypil.
Nepríjemné ráno pritom nie je jediný problém. Aj keď už alkohol z krvi prakticky zmizol, opica môže stále zhoršovať pozornosť, reakcie a schopnosť sústrediť sa. Človek sa preto môže cítiť triezvy, no pri činnosti, kde rozhodujú sekundy, nemusí fungovať rovnako ako zvyčajne.
Platí to aj pri šoférovaní. Nulová alebo takmer nulová hladina alkoholu ešte sama osebe nehovorí, že únava a následky predchádzajúcej noci sú preč.
Nepomôže ani silné espresso. Kofeín ťa môže na chvíľu prebudiť a potlačiť pocit únavy, ale rýchlosť, akou pečeň spracuje alkohol, tým nezmeníš. Preto káva nepomáha vytriezvieť rýchlejšie.