Niektorí ľudia oslávia osemdesiatku, iní deväťdesiatku a malá časť sa dostane až za hranicu 100 rokov. Samotné gény pritom nevysvetľujú všetko. Rozdiel robí aj to, ako človek počas života žije.
Práve preto vedci porovnali tisíce veľmi starých ľudí a pozreli sa na to, čo robili inak tí, ktorí sa napokon dožili stovky. Najviac sa opakovali tri veci: nefajčili, pravidelne sa hýbali a mali pestrejší jedálniček.
U ľudí nad 100 rokov sa opakovali tri rovnaké návyky
V roku 2024 vyšla v JAMA Network Open štúdia, ktorá pracovala s údajmi od 5 222 ľudí z Číny vo veku najmenej 80 rokov. Počas sledovania sa 1 454 z nich dožilo aspoň 100 rokov.
Vedci potom porovnali ich životný štýl. Pozerali sa na fajčenie, alkohol, pohyb, pestrosť stravy a BMI. Najväčší rozdiel videli pri troch veciach: nefajčení, pravidelnom cvičení a pestrejšej strave. Pri alkohole ani BMI sa v tejto analýze samostatne nepotvrdila štatisticky významná súvislosť s tým, či človek dosiahol stovku.
Tí, ktorí v spomínaných troch oblastiach dopadli najlepšie, sa stovky dožívali častejšie.
Výsledky však treba čítať v správnom kontexte. Do štúdie vstupovali ľudia, ktorí už mali najmenej 80 rokov, takže z nej nemožno odvodiť presný návod pre človeka v strednom veku. Navyše ide o pozorovanú súvislosť. Štúdia nehovorí, o koľko rokov konkrétny návyk predĺži život.
Medzi storočnými sa častejšie objavovali ľudia, ktorí nefajčili
V štúdii sa medzi storočných častejšie dostali ľudia, ktorí nikdy nefajčili, než tí, ktorí fajčili aj v čase sledovania.
Dáva to zmysel aj pri pohľade na to, čo fajčenie robí s telom. Zvyšuje riziko rakoviny, srdcovo-cievnych ochorení aj chorôb pľúc. Význam má pritom aj to, keď človek prestane neskôr. Riziká po skončení fajčenia postupne klesajú a prínos sa ukazuje aj vo vyššom veku.
Pravidelný pohyb sa spájal s vyššou šancou dožiť sa stovky
Aj medzi ľuďmi po osemdesiatke sa pravidelný pohyb spájal s vyššou šancou dožiť sa stovky.
Výskumníci pritom sledovali najmä voľnočasové cvičenie, nie každý pohyb počas dňa. Do toho sa nepočíta len šport. Pravidelný pohyb aj vo vyššom veku môže znamenať svižnú chôdzu, bicykel, plávanie, prácu v záhrade alebo posilňovanie.
S pribúdajúcimi rokmi sa navyše mení aj dôvod, prečo sa hýbať. Silné svaly a dobrá rovnováha rozhodujú o tom, či človek zvládne sám vyjsť schody, odniesť nákup alebo bez problémov vstať zo stoličky.
Pestrejší jedálniček sa spájal s vyššou šancou dožiť sa stovky
Pri strave nerozhodovala jedna konkrétna potravina. Rozdiel bol v tom, ako pestrý jedálniček ľudia mali. Tí, ktorí jedli rozmanitejšie, sa medzi storočných dostávali častejšie.
Pestrosť pritom nemusí znamenať nič komplikované. Stačí, ak sa na tanieri pravidelne strieda zelenina, ovocie, strukoviny, celozrnné potraviny, orechy a ďalšie bežné potraviny s dobrou výživovou hodnotou.
Naopak, problém nastáva vtedy, keď veľkú časť stravy tvoria ultraspracované potraviny. Ich vysoká konzumácia sa vo veľkých výskumoch opakovane spája s horšími zdravotnými výsledkami.
Výsledok teda nie je o zákaze mäsa ani o tom, že každý musí prejsť na vegánsku stravu. Oveľa viac záleží na tom, čo máš na tanieri väčšinu dní.
S dĺžkou života súvisia aj spánok, vzťahy a stres
Tým sa však zoznam nekončí. Ďalšie veľké štúdie ukazujú, že s tým, ako dlho a v akom zdraví človek žije, súvisia aj spánok, sociálne vzťahy a dlhodobý stres.
Veľmi krátky aj veľmi dlhý spánok sa spájal s vyšším rizikom úmrtia
Meta-analýza 35 prospektívnych štúdií s viac ako 1,5 milióna ľudí našla vyššie riziko úmrtia pri veľmi krátkom aj veľmi dlhom spánku.
Pri dlhom spánku však môže byť poradie príčiny a následku opačné. Človek často nespí dlho preto, že by mu to škodilo, ale preto, že už má zdravotný problém, ktorý potrebu spánku zvyšuje.
Dlhodobé ťažkosti so spánkom a zaspávaním preto nie sú len otázkou únavy na druhý deň. Pri zdravom starnutí patrí spánok medzi veci, ktoré má zmysel sledovať rovnako ako pohyb či stravu.
Sociálna izolácia sa spájala s vyšším rizikom úmrtia
Meta-analýza 90 dlhodobých štúdií s viac ako 2,2 milióna ľudí zistila, že sociálna izolácia sa spájala približne s o 32 % vyšším rizikom úmrtia zo všetkých príčin. Pri osamelosti bolo riziko vyššie približne o 14 %.
Sociálna izolácia a osamelosť však nie sú úplne to isté. Človek môže mať len pár blízkych ľudí a vôbec sa necítiť sám. Naopak, niekto je každý deň medzi kolegami, známymi či rodinou a napriek tomu môže osamelosť pociťovať.
Samotný počet kontaktov preto veľa nepovie. Oveľa viac záleží na tom, či má človek okolo seba ľudí, s ktorými je v pravidelnom a blízkom kontakte.
Chronický stres sa podpisuje aj pod spánok, pohyb a stravu
Dlhodobý stres sa často prejaví aj tam, kde by si ho na prvý pohľad nehľadal. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že môže zhoršovať už existujúce zdravotné problémy a meniť každodenné správanie.
Keď je človek celé týždne alebo mesiace pod tlakom, často horšie spí, menej sa hýbe alebo mení spôsob stravovania. U niekoho pribudne aj viac cigariet či alkoholu. Stres tak môže postupne zasiahnuť aj návyky, ktoré sa v štúdiách spájajú so zdravším starnutím.
Pri ľuďoch, ktorí prekročili osemdesiatku, sa pritom ukázala pomerne jednoduchá vec. Tí, ktorí nefajčili, pravidelne sa hýbali a jedli pestrejšie, sa stovky dožívali častejšie. Ani jeden z týchto návykov vysoký vek ale sám o sebe nezaručí, no ich súvislosť bolo možné vidieť dokonca aj u ľudí vo veľmi pokročilom veku.