Jednou z posledných neznámych v dnešnom “skoro” dokonale preskúmanom svete je smrť. Briti sa ju rozhodli pozorovať…
Ako objekt pozorovania si vybrali pokusného červa. V okamihu smrti začnú umierať aj jednotlivé bunky. To spúšťa reťazovú chemickú reakciu, ktorá vedie k rozpadu väzieb medzi bunkami a ešte rýchlejšiemu celkovému zániku organizmu.
Štúdia bola uverejnená v časopise PLoS Biology a dozvedieť sa z nej môžme, že modré žiarenie je spôsobené nekrózou, ktorá ničí v tele vápnik. Štúdiu viedol profesor David Gems z University College v Londýne.
Pre tlač svoj objav opísal takto:
“Identifikovali sme cesty, ktorými sa šíri smrť. Ide o spôsob, ako sa bunky navzájom informujú o tom, že telo už nie je nažive. Je to ako modrá smrtka: modré žiarenie ide v stopách smrti, kým z tela nezmiznú všetky stopy života…”
Aplikácia tohto poznatku? Možná nesmrteľnosť?!
Lekári dokázali prenášača týchto informácií zablokovať – čím smrť zastavili. Zvyšok tela nedostal informáciu, že umiera a tak žil červ ďalej. “Podarilo sa nám tak na nejakú dobu oddialiť smrť spôsobenú napríklad infekciou, ale už to nefungovalo u smrti spôsobenej vysokým vekom,” vysvetľuje doktor Gems.
Podľa tohto výskumu sa teda smrť “vekom” od ostatných spôsobov smrti nejako líši. Zrejme spúšťa rovno niekoľko mechanizmov umierania súčasne. Proces umierania funguje podľa Gemsových výskumov aj u cicavcov.
Modré žiarenie už bolo pozorované viackrát, ale doteraz nebolo známe, čo to spôsobuje. Uvažovalo sa aj o lipofuscíne (žltohnedé farbivo z opotrebovania, ukladajúce sa s pribúdajúcim vekom v niektorých orgánoch). Po tomto výskume sú ale vedci na stope inej látky. Tou má byť kyselina antranilová.
Gems na otázku čo vlastne zistil: “Zistili sme, že smrť nie je len jednoduchý následok opotrebenia molekúl v tele. Celý proces je podstatne zložitejší…”
