Škodí perlivá voda žalúdku a zubom, alebo sa jej ľudia obávajú zbytočne? Perlivú vodu niektorí pijú denne namiesto obyčajnej, iní sa jej radšej vyhýbajú. Najčastejšie kvôli obavám z nafukovania, refluxu alebo poškodenia zubov.
Samotný oxid uhličitý však pri bežnom pití nie je problémom. Oveľa viac záleží na tom, či ide o čistú sýtenú vodu, alebo o nápoj s cukrom, arómami a pridanými kyselinami.
Perlivá voda hydratuje rovnako dobre ako neperlivá
Bublinky nezhoršujú schopnosť tela využiť vodu, ktorú vypiješ. Oxid uhličitý môže zmeniť chuť nápoja a pocit pri pití, nie však jeho hydratačný účinok.
Pozreli sa na to aj vedci v štúdii, v ktorej porovnávali viacero bežne konzumovaných nápojov. Účastníci vypili jeden liter vybraného nápoja a následne sa počas štyroch hodín sledovalo, koľko tekutiny telo zadrží a koľko sa jej vylúči močom.
Perlivá voda dopadla v teste prakticky rovnako ako obyčajná voda. Ak teda niekto vďaka bublinkám vypije počas dňa viac tekutín, z pohľadu hydratácie tým nič nestráca.
Bublinky najviac pocíti žalúdok
Uvoľňovanie oxidu uhličitého v žalúdku zvyšuje množstvo plynu a môže zvýšiť aj vnútrožalúdočný tlak. Výsledkom je častejšie odgrgávanie a pri vypití väčšieho objemu naraz aj pocit plnosti či nafukovanie.
Výraznejšie to môže byť pri rýchlom pití, keď sa do žalúdka dostane naraz veľké množstvo vody aj plynu. Pri citlivejšom trávení sa k tomu môže pridať plynatosť, tlak v bruchu alebo nepríjemný pocit napätia.
Rozdiel spraví aj množstvo. Jeden pohár vody vypitý pomaly nemusí urobiť nič, kým veľká fľaša vypitá za krátky čas žalúdok roztiahne podstatne viac. Práve preto niektorí ľudia znášajú perlivú vodu bez problémov pri jedle, no po väčšom množstve už cítia nafúknutie alebo tlak.
Otázny býva aj vplyv na reflux. Systematický prehľad dostupných výskumov nenašiel presvedčivý dôkaz, že by sýtené nápoje samy osebe spôsobovali reflux alebo poškodzovali pažerák.
Výskumy však zaznamenali krátkodobé zmeny tlaku dolného pažerákového zvierača a pH v pažeráku. Ak tlak zvierača dočasne klesne, žalúdočný obsah sa môže ľahšie dostať smerom nahor. U ľudí, ktorí refluxom už trpia, sa preto po sýtenom nápoji môže objaviť výraznejšie grganie, tlak alebo pálenie záhy.
Pri zuboch už záleží na tom, čo presne piješ
Oxid uhličitý rozpustený vo vode vytvára malé množstvo kyseliny uhličitej. Aj obyčajná perlivá voda je preto o niečo kyslejšia než voda bez bubliniek.
Pri čistej sýtenej vode je však pôsobenie na zubnú sklovinu pomerne malé. Oveľa väčší rozdiel nastáva pri ochutených verziách, do ktorých sa pridávajú ďalšie kyseliny. Často ide napríklad o kyselinu citrónovú. Pri sladkých nápojoch sa pridáva ešte cukor.
Pre sklovinu nie je kritický samotný pohár kyslého nápoja vypitý k obedu, ale celodenné usrkávanie. Sliny totiž potrebujú čas, aby po každom dúšku pomohli neutralizovať pH v ústach. Pri neustálom popíjaní sa kyslosť obnovuje skôr, než sa prostredie stihne vrátiť bližšie k normálu.
Cukor v ochutených limonádach situáciu ďalej zhoršuje. Baktérie v zubnom povlaku ho spracúvajú a vytvárajú ďalšie kyseliny, ktoré odoberajú minerály zo skloviny a urýchľujú vznik zubného kazu.
Rozdiel medzi čistou perlivou vodou a sladenou limonádou je preto pri zuboch zásadný. Kým pri obyčajnej sýtenej vode ide najmä o mierne kyslejšie prostredie, pri sladených a ochutených nápojoch sa kombinuje viac kyselín, cukor a často aj dlhé popíjanie počas dňa.
