Zemiaky patria medzi najbežnejšie a najstaršie plodiny na svete. Nie sú žiadnym novým trendom, ale surovinou, ktorú používame takmer denne. Pripravujeme ich na desiatky spôsobov, od klasickej zemiakovej kaše až po hranolky či zapekané jedlá. Práve preto, že sú také bežné, vzniklo okolo nich množstvo mýtov. Niektoré si ľudia posúvajú po generáciách, iné zase kolujú internetom.
Lenže realita je oveľa zaujímavejšia. Zemiaky nie sú ani nepriateľ zdravej výživy, ani zázračná superpotravina, ktorá vyrieši všetko. Pravda je niekde uprostred a veľa vecí, ktoré si o nich myslíš, v skutočnosti vôbec nemusí platiť.
Mýty o zemiakoch, ktorým stále veríme
Bataty sú automaticky zdravšia alternatíva
V posledných rokoch si sladké zemiaky vybudovali povesť zdravej potraviny. Kvôli tomu sa často porovnávajú s obyčajnými bielymi zemiakmi, ktoré sa z neznámeho dôvodu stali „tou horšou“ voľbou. Lenže realita je oveľa menej dramatická, ako si mnohí myslia.
Keď sa pozrieš na základné živiny, zistíš, že biele zemiaky aj bataty sú si v mnohom podobné. Obe potraviny obsahujú hlavne sacharidy, menšie množstvo bielkovín a minimum tuku. Ani jedna z nich teda nie je diétny zázrak, ale ani zlo pre tvoje telo.
Rozdiel je skôr v detailoch, nie v tom, že by jedna surovina bola zdravá a druhá nezdravá. Bataty majú viac beta-karoténu, z ktorého si telo tvorí vitamín A. Práve jemu vďačia aj za svoju typickú oranžovú farbu. Na druhej strane klasické zemiaky obsahujú viac draslíka, vitamínu C a niektorých vitamínov skupiny B. Každá z týchto potravín má teda iné plusy a ani jedna nie je automaticky slabší článok.
Zo zemiakov sa priberá
Zemiaky sú často nespravodlivo označované za prázdne kalórie alebo jedlo, z ktorého sa priberá. Samotné zemiaky však nutrične prázdne nie sú. Ako sme už uviedli, obsahujú vitamín C, vitamíny skupiny B, draslík a dokonca aj vlákninu, najmä ak si ich pripravíš v šupke.
Problém teda nie je v zemiakoch ako takých, ale skôr v tom, ako ich ľudia pripravujú a v akom množstve ich jedia. Ak si z nich pripravíš hranolky alebo čipsy utopené v oleji, pridáš k nim syrovú omáčku či inú kalorickú prílohu, z obyčajnej suroviny sa veľmi rýchlo stane ťažké a energeticky bohaté jedlo.
Tvrdenie, že „zemiaky spôsobujú priberanie“, preto nie je presné. Priberanie vzniká z dlhodobého nadbytku kalórií, nie z jednej konkrétnej potraviny. Varené alebo pečené zemiaky teda môžu byť úplne normálnou súčasťou vyváženej stravy a v rozumnom množstve dokážu zasýtiť na dlhší čas, čo môže pomôcť aj pri kontrole hmotnosti.
Zemiak s klíčkami je vždy jedovatý
Toto je jeden z mýtov, ktorému verí veľa ľudí. Keď zemiak začne klíčiť alebo sa na ňom objaví zelené sfarbenie, mnohí ho okamžite vyhodia, pretože sa boja, že je nebezpečný. Pravda však nie je taká čiernobiela.
Portál index.hr uvádza, že zemiaky prirodzene obsahujú látky zvané glykoalkaloidy, najmä solanín, ktoré môžu byť vo vyšších množstvách škodlivé. Pri nesprávnom skladovaní, napríklad keď sú vystavené svetlu, teplu alebo začnú klíčiť, sa obsah týchto látok môže zvýšiť. Často sa vtedy objavuje aj zelené sfarbenie šupky, čo je signál, že v zemiaku môže byť týchto látok viac.
To však neznamená, že každý klíčiaci zemiak je automaticky jedovatý. Ak je zemiak stále pevný, má len malé klíčky a nie je výrazne zelený, vo väčšine prípadov ho stačí dôkladne očistiť. Klíčky odstráň, zelené časti hlbšie vyrež a zvyšok môžeš použiť.
Riziko nastáva najmä vtedy, keď je zemiak silno zelený, mäkký, scvrknutý, výrazne naklíčený alebo má horkú chuť. V takom prípade je lepšie neriskovať a vyhodiť ho. Horkosť je pri zemiakoch varovný signál, ktorý netreba ignorovať.
Zemiaky sú pôvodom európskou potravinou
Veľa ľudí má pocit, že zemiaky patria prirodzene k európskej kuchyni. Veď z nich pripravujeme množstvo tradičných jedál, a tak sme si ich akosi prisvojili. Pravda je však taká, že zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky. V oblasti Ánd ich pôvodné civilizácie pestovali už tisíce rokov predtým, než sa vôbec dostali do Európy.
Do Európy sa zemiaky dostali v 16. storočí po objavení Ameriky. V našom regióne sa však presadzovali postupne a spočiatku im ľudia veľmi nedôverovali. Niektorí ich považovali skôr za krmivo pre zvieratá, iní sa ich báli, pretože išlo o neznámu rastlinu. Až časom sa z nich stala jedna z najbežnejších surovín v kuchyni.
Dnes už zemiaky dávno nie sú viazané len na jeden región alebo jednu kuchyňu. Nájdeš ich takmer všade na svete a v každej kultúre majú svoje vlastné spracovanie. Práve preto je na nich zaujímavé, že hoci pôsobia obyčajne, ich história aj výživová hodnota sú oveľa pestrejšie, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.