Káva má zvláštnu povesť. Ráno ťa postaví na nohy, poobede zachráni koncentráciu, no po tretej či štvrtej šálke sa u mnohých ľudí objaví známy pocit, že to už možno preháňajú.
Veľká štúdia na takmer pol milióne ľudí však priniesla pre kávičkárov pomerne upokojujúci výsledok. Aj ľudia, ktorí pili 8 a viac šálok kávy denne, nemali v dátach vyššie riziko úmrtia. Naopak, v porovnaní s tými, ktorí kávu nepili vôbec, sa u nich objavilo nižšie pozorované riziko. Prekvapivé je aj to, že tento obraz sa nestratil ani pri ľuďoch, ktorých telo odbúrava kofeín pomalšie.
Výskumníci z Northwestern University pracovali s údajmi z britskej databázy UK Biobank, v ktorej sledovali zdravotné dáta 498 134 ľudí počas približne desiatich rokov. Vedcov zaujímalo aj to, čo sa deje pri vyššej spotrebe, teda pri 6, 7 alebo dokonca 8 a viac šálkach denne. Najnižšie riziko úmrtia v tejto analýze vyšlo pri skupine, ktorá pila 6 až 7 šálok kávy denne. V porovnaní s ľuďmi bez kávy bolo nižšie o 16 percent.
Rovnako dôležité je nepomýliť si „šálku“ v štúdii s presne odmeranou dávkou kávy či kofeínu. Účastníci len uvádzali, koľko šálok denne zvyčajne vypijú, takže pre niekoho to mohlo znamenať malý šáloček espressa, pre iného veľký hrnček. Aj preto tieto čísla netreba čítať ako presný návod, koľko mililitrov kávy denne je „správne“, ale skôr ako porovnanie ľudí podľa ich bežného zvyku piť kávu.
Práve pri pomalšom odbúravaní kofeínu mnohí čakali problém
Jedna z najčastejších obáv pri káve sa roky točila okolo ľudí, ktorých telo kofeín odbúrava pomalšie. Práve u nich sa predpokladalo, že vyššie dávky kávy by mohli byť problém. Lenže v tejto veľkej analýze sa takýto rozdiel neukázal. Vzťah medzi pitím kávy a nižším pozorovaným rizikom úmrtia vychádzal podobne aj u ľudí s pomalším, aj u ľudí s rýchlejším metabolizmom kofeínu.
Vedci sa preto nepozerali len na počet šálok, ale aj na genetické varianty v génoch AHR, CYP1A2, CYP2A6 a POR, ktoré súvisia s tým, ako telo kofeín spracováva. Keď potom porovnali jednotlivé skupiny, neukázalo sa, že by ľudia s pomalším odbúravaním kofeínu dopadli pri káve horšie. Dáta teda nepodporili predstavu, že by si práve táto skupina musela dávať na kávu väčší pozor než ostatní.
„Naše výsledky naznačujú, že bežná aj bezkofeínová káva môžu byť súčasťou zdravej stravy. Pre ľudí, ktorí kávu pijú pravidelne, je to zároveň pomerne upokojujúce zistenie,“ uviedla Marilyn Cornelis z Northwestern University.
Nevyzerá to tak, že by za tým bol len samotný kofeín
Jedným z najzaujímavejších zistení bolo, že podobný obraz vyšiel aj pri bezkofeínovej káve. To naznačuje, že za pozorovaným efektom nemusí stáť len kofeín, ale aj ďalšie látky obsiahnuté v kávových zrnách. Podobné výsledky sa ukázali pri mletej, instantnej aj bezkofeínovej káve.
Káva obsahuje stovky bioaktívnych zlúčenín, vrátane polyfenolov, antioxidantov a ďalších látok, ktoré môžu vplývať na zápal, metabolizmus či fungovanie ciev. Táto štúdia síce neukazuje presný mechanizmus, no naznačuje, že priaznivejší obraz kávy sa zrejme nedá vysvetliť len tým, že obsahuje kofeín.
Pri vyšších dávkach sa obraz kávy nezlomil. Ani pri 8 šálkach denne
Najzaujímavejšia časť výsledkov prišla práve pri ľuďoch, ktorí pili kávy výrazne viac než bežný konzument. Najnižšie pozorované riziko úmrtia sa ukázalo pri skupine, ktorá pila 6 až 7 šálok denne. V porovnaní s ľuďmi, ktorí kávu nepili vôbec, bolo nižšie o 16 percent.
Zaujímavé však je, že ani pri ešte vyššej spotrebe sa tento obraz výrazne nepokazil. Ľudia, ktorí pili 8 a viac šálok denne, nemali v dátach vyššie riziko úmrtia. Naopak, aj v tejto skupine sa ukázalo nižšie pozorované riziko než u nekávopijcov. To je presne bod, pri ktorom by mnohí čakali opačný výsledok. Zároveň však treba mať na pamäti, že aj táto kategória vychádzala z toho, čo samotní účastníci považovali za jednu šálku kávy.
Veľká štúdia skôr upokojuje, než dáva návod začať s kávou
Na týchto výsledkoch je dôležité aj to, z akých dát vychádzajú. Nejde o malý experiment na pár desiatkach ľudí, ale o analýzu z UK Biobank, ktorá zahŕňala 498 134 účastníkov sledovaných približne desať rokov. Počas tohto obdobia vedci zaznamenali 14 225 úmrtí, takže nepracovali s drobnými výkyvmi, ale s veľkým súborom, na ktorom sa podobné súvislosti dajú hodnotiť oveľa presnejšie.
Zároveň však treba zostať pri zemi. Táto štúdia nehovorí, že káva priamo predlžuje život alebo že kto ju nepije, mal by s ňou začať. Ukazuje skôr to, že u ľudí, ktorí si kávu doprajú pravidelne, nevyšli ani vyššie dávky, ani genetické rozdiely v odbúravaní kofeínu ako faktor, ktorý by tento obraz výrazne kazil. Káva tak opäť dopadla lepšie, než by mnohí čakali. Otázka už nestojí len tak, koľko šálok je priveľa, ale skôr čo presne v káve robí tento rozdiel.