Káva sa už roky spája s náladou, pozornosťou aj trávením. Odborníci však doteraz presne netušili, aký dosah má na črevné baktérie a látky, ktoré produkujú. Nový výskum z APC Microbiome Ireland na University College Cork sledoval práve túto komunikáciu medzi črevom a mozgom. Ukázal pritom, že kofeín zďaleka nerobí všetku prácu sám.
Obsah článku · 5 častí
Výskumníci porovnali 31 pravidelných konzumentov kávy s 31 ľuďmi, ktorí ju nepili vôbec. Išlo o zdravých dospelých vo veku 30 až 50 rokov žijúcich v Írsku. Konzumenti bežne vypili tri až päť šálok denne. EFSA pritom neurčuje jeden univerzálny bezpečný počet šálok, pretože obsah kofeínu sa podľa druhu a prípravy kávy výrazne mení. Pre zdravého dospelého uvádza ako množstvo bez bezpečnostných obáv najviac 400 mg kofeínu denne.
Vedci sa nespoliehali len na subjektívne pocity účastníkov. Zbierali krv, moč aj stolicu, sledovali ich stravu, psychiku a kognitívne schopnosti. Takto mohli zachytiť nielen zmeny v črevnom mikrobióme, ale aj látky, ktoré vznikajú pri spracovaní kávy.
Dva týždne bez kávy rozhýbali črevný mikrobióm
Pravidelní konzumenti sa najskôr museli kávy na dva týždne úplne vzdať. Počas abstinencie sa im zmenili hladiny viacerých metabolitov v stolici a kleslo zastúpenie niektorých baktérií typických pre konzumentov kávy. Celková pestrosť mikrobiómu sa však zásadne neposunula.
Po dvojtýždňovej pauze vedci účastníkom kávu opäť vrátili na 21 dní. Skupinu 31 konzumentov rozdelili: 16 z nich pilo klasickú kofeínovú kávu a 15 dostávalo bezkofeínovú. Denne vypili štyri pripravené porcie.
Tu sa výsledky začali rozchádzať. Po oboch druhoch kávy klesol vnímaný stres, príznaky depresie aj impulzivita. Kofeín teda nebol podmienkou každého pozorovaného efektu.
Lenže pravidelní konzumenti mali ešte pred experimentom vyššiu impulzivitu a emocionálnu reaktivitu než ľudia, ktorí kávu nepili. Nepijani zároveň dopadli lepšie v testoch pamäti. Po vysadení kávy navyše impulzivita aj emocionálna reaktivita u konzumentov klesli. Ak teda čakáš jednoduchú odpoveď, že káva automaticky zlepšuje náladu, tá z týchto dát nevychádza.
Káva zmenila aj konkrétne baktérie
U konzumentov bolo viac baktérií Cryptobacterium curtum, niekoľkých druhov Eggerthella a baktérie označenej ako Firmicutes CAG:94. Po vysadení kávy sa napríklad Eggerthella CAG:209 a Firmicutes CAG:94 priblížili k hodnotám, ktoré vedci videli u nepijanov.
Interpretácia týchto zmien je komplikovaná, pretože o funkcii viacerých zachytených mikróbov stále vieme málo. Eggerthella CAG:209 môže byť zapojená do metabolizmu žlčových kyselín, kým Cryptobacterium curtum poznáme najmä z ústneho mikrobiómu. Firmicutes CAG:94 zase predchádzajúce výskumy spájali s pozitívnymi emóciami u žien, no nová štúdia neukázala, že by práve táto baktéria náladu priamo zlepšovala.
Vedci našli aj menej indol-3-propiónovej kyseliny, indol-3-karboxyaldehydu a GABA v stolici pravidelných konzumentov. GABA je významný neurotransmiter, no jeho množstvo v stolici neodráža to, koľko sa ho reálne nachádza v mozgu. Spájať tento pokles priamo s úzkosťou by preto bolo príliš odvážne.
S kofeínom či bez? Účinky sa prekvapivo rozchádzali
Práve porovnanie kofeínovej a bezkofeínovej kávy patrí k najzaujímavejším častiam práce. Zlepšenie pamäti vedci zachytili najmä po bezkofeínovej káve. Kofeínová sa naopak spájala s lepšou pozornosťou a bdelosťou a po jej návrate klesli aj skóre úzkosti a psychického napätia.
Za časťou účinkov teda zrejme stoja aj iné látky. Káva je významným zdrojom polyfenolov a ich metabolity vedci našli po oboch druhoch kávy. Pokus však nepotvrdil, že práve ony stoja za lepšou pamäťou. Káva obsahuje stovky zlúčenín a oddeliť vplyv každej z nich je podstatne ťažšie než jednoducho porovnať nápoj s kofeínom a bez neho.
Zmenili sa aj ukazovatele zápalu
Pravidelní konzumenti mali na začiatku nižšie hladiny zápalového proteínu CRP a viac protizápalového cytokínu IL-10 než nepijani. Po vysadení kávy CRP spolu s TNFα stúpli.
Ďalší rozdiel sa ukázal v laboratóriu. Keď vedci stimulovali krv účastníkov lipopolysacharidom, teda LPS z bakteriálnej bunkovej steny, krv konzumentov kávy vytvorila menej zápalového cytokínu IL-6. Po návrate kávy sa niektoré zápalové ukazovatele menili pri kofeínovej aj bezkofeínovej verzii. Samotný kofeín teda nevysvetľuje všetko.
“Verejný záujem o zdravie čriev v posledných rokoch výrazne stúpol. Aj vzťah medzi trávením a psychickým zdravím sa čoraz lepšie chápe, no mechanizmy, cez ktoré na túto os medzi črevami a mozgom pôsobí káva, boli doteraz nejasné,” uviedol profesor John Cryan, korešpondujúci autor štúdie z APC Microbiome Ireland na University College Cork.
Kde sú hranice tejto štúdie?
Vedci sledovali aj stresový hormón kortizol. Medzi konzumentmi a nepijanmi nenašli zásadný rozdiel ani v jeho hladine, ani v reakcii na stresový test. Táto práca teda nepotvrdila, že by káva robila telo odolnejším voči akútnemu stresu.
Tieto výsledky si však nemôžeš automaticky preniesť na seba. Vzorku tvorilo len 62 zdravých dobrovoľníkov vo veku 30 až 50 rokov, čo je na zachytenie jemnejších psychologických či kognitívnych rozdielov pomerne malá skupina. Autori navyše nemerali priamo rýchlosť prechodu obsahu črevom, ktorú káva môže meniť a tým ovplyvniť aj mikrobióm.
“Káva je viac než len kofeín – je to komplexný faktor v strave, ktorý sa spája s našimi črevnými mikróbmi, metabolizmom aj emocionálnym prežívaním. Naše zistenia naznačujú, že káva, s kofeínom alebo bez neho, dokáže ovplyvňovať zdravie odlišnými, no navzájom sa dopĺňajúcimi spôsobmi.”
Výskum vyšiel v časopise Nature Communications. Financoval ho Institute for Scientific Information on Coffee (ISIC), za ktorým stojí päť veľkých európskych kávových spoločností. Tento fakt výsledky automaticky nespochybňuje, no pri hodnotení štúdie je fér vedieť, odkiaľ peniaze prišli.
Výskum tak narúša čiernobiely pohľad na kávu. Črevá aj mozog zjavne reagujú na viac než len kofeín. V šálke zostáva celý rad ďalších látok a niektoré účinky sa objavili aj vtedy, keď kofeín úplne chýbal.
