Každý majiteľ psa dobre pozná návyky, ktoré má jeho pes. Vieš, kde najradšej spí, ktorú hračku miluje najviac a aký výraz nasadí, keď zacíti vôňu svojich obľúbených maškŕt. Sú to drobnosti, no práve ony často vytvárajú medzi človekom a psom ešte silnejšie puto.
Ale položil si si niekedy otázku, či je tvoj pes ľavák alebo pravák? Znie to trochu úsmevne, no v skutočnosti nejde o žiadny výmysel. Rovnako ako ľudia, aj psy môžu pri niektorých činnostiach uprednostňovať jednu stranu tela pred druhou. Inými slovami, aj tvoj psík môže mať dominantnú labku, ktorú používa častejšie.
Najzaujímavejšie na tom je, že na prvé domáce pozorovanie nepotrebuješ žiadne špeciálne vyšetrenie. Stačí si všímať, ako sa tvoj pes správa pri bežných činnostiach, ktoré robí takmer každý deň.
Aj pes môže mať dominantnú labku, no nie je to také jednoduché ako u ľudí
Keď sa povie pravák alebo ľavák, väčšina ľudí si automaticky predstaví písanie. Lenže pri lateralite, teda pri uprednostňovaní jednej strany tela pred druhou, nejde len o to, ktorou rukou držíme pero. Súvisí to aj s fungovaním mozgu a spôsobom, akým spracúva informácie.
Dlho sa mohlo zdať, že podobná dominancia je typická najmä pre ľudí. Lenže výskumy ukazujú, že laterálne správanie môžeme pozorovať aj u zvierat. Objavuje sa u vtákov, mačiek, koní, ale aj u psov. Problém je skôr v tom, že pri psoch sa nedá jednoducho povedať: „Tento je pravák a tento ľavák.“ Pes totiž môže pri jednej činnosti použiť pravú labku a pri inej ľavú.
Pri hre si môže hračku pridržiavať jednou labkou, no keď sa pokúša vytiahnuť maškrtu spod gauča, zvolí opačnú. A práve preto nestačí pozrieť sa na jeden pohyb a hneď robiť záver.
Ako zistíš, či tvoj pes používa viac pravú alebo ľavú labku?
Nový spôsob, ako sa na psiu lateralitu pozerať presnejšie, navrhli výskumníci z Univerzity v Bari v Taliansku. Vychádzali z psychologického testu, ktorý sa používa pri ľuďoch, a upravili ho do psej verzie. Nazvali ho Doginburgh Inventory.
Jeho pointa je jednoduchá. Namiesto toho, aby sa hodnotila len jedna aktivita, sleduje sa viacero bežných situácií. Výsledok potom lepšie ukáže, či pes výraznejšie preferuje jednu labku, používa jednu labku len mierne častejšie, alebo nemá jasnú preferenciu.
V praxi sa dá podobné pozorovanie skúsiť aj doma. Treba však myslieť na jednu vec. Nejde o veterinárnu diagnózu ani neomylný test osobnosti. Je to skôr zaujímavý spôsob, ako si všimnúť správanie psa, ktoré ti inokedy ľahko unikne.
Krok jeden: Hračka
Začni úplne jednoducho. Daj svojmu psovi obľúbenú pevnú hračku a sleduj, ktorou labkou si ju počas hry alebo žuvania pridržiava. Niektoré psy si hračku stabilizujú vždy rovnakou labkou, iné ich striedajú.
Dôležité je, aby si sa nespoliehal len na jeden pokus. Ak pes raz použije pravú labku, ešte to automaticky neznamená, že je „pravák“. Pozorovanie zopakuj viackrát, ideálne počas viacerých dní, a zapisuj si, ktorú labku použil častejšie.
Krok dva: Maškrta pod nábytkom
Druhá úloha je ešte výpovednejšia, pretože pes musí labku použiť cielene. Zober jeho obľúbenú maškrtu a vlož ju pod nábytok tak, aby ju pes videl, no nedokázal ju jednoducho zobrať papuľou. Môže ísť napríklad o priestor pod gaučom alebo nízkou skrinkou.
Potom sleduj, ktorou labkou sa ju pokúsi vytiahnuť ako prvou. Práve prvý pohyb býva pri tomto type úlohy veľmi zaujímavý. Ak pes opakovane siaha pod nábytok tou istou labkou, môže to naznačovať jeho preferenciu.
Krok tri: Schody
V ďalšom kroku si všímaj pohyb. Tvojou úlohou je pozorovať psa pri chôdzi po schodoch. Zameraj sa najmä na to, ktorou labkou pri schádzaní vykročí ako prvou.
Niektorí majitelia sú prekvapení, keď zistia, že pes má v tomto smere jasný stereotyp. Opäť však platí, že jeden pokus nestačí. Pes môže byť rozptýlený, môže sa ponáhľať alebo reagovať na tvoje telo. Preto je lepšie sledovať ho prirodzene, bez toho, aby si ho k niečomu nútil.
Krok štyri: Zostup z vyvýšeného miesta
Posledná časť testu je podobná schodom. Sleduj psa vo chvíli, keď zostupuje z vyvýšeného miesta. Môže ísť o vystupovanie z auta, schádzanie z nízkej plošiny, terasy alebo iného bezpečného miesta, ktoré pes bežne používa.
Všímaj si, ktorú labku položí na zem ako prvú. Aj tu je dôležité, aby si psa netlačil do neprirodzenej situácie. Ak má problém so schodmi, kĺbmi, chrbticou alebo sa bojí výšok, takýto test nerob. Cieľom nie je psa stresovať, ale pozorovať ho v bežnom správaní.
Čo výsledky prezradia o tvojom psovi?
Keď si pozorovania zapíšeš, môžeš si všimnúť jednoduchý vzor. Ak pes vo väčšine úloh používa pravú labku, môže mať pravostrannú preferenciu. Ak častejšie používa ľavú, môže byť ľavolabkový. A ak labky pravidelne strieda, nemusí mať jasne vyhranenú dominanciu.
Vedci pritom nehovoria len o dvoch kategóriách. Pes môže mať silnú alebo slabú preferenciu jednej labky, prípadne môže byť bez jasnej preferencie. To je úplne normálne. V jednej malej vzorke rodinných psov sa ukázalo, že časť psov mala výraznú preferenciu, ďalšia časť len miernu a niektoré psy nepoužívali jednu labku jednoznačne častejšie.
Zaujímavé je aj to, že laterality sa vedci nechytajú len ako zábavnej kuriozity. V minulosti sa skúmalo, či môže súvisieť so stresom, sebavedomím, reakciami na nové prostredie alebo správaním psa v neznámych situáciách. To však neznamená, že podľa jednej labky zistíš osobnosť svojho psa. Takto jednoducho to nefunguje.
Napriek tomu ide o pekný príklad toho, ako veľa sa dá o psovi zistiť obyčajným pozorovaním. Možno si doteraz sledoval, kedy vrtí chvostom, ako reaguje na iných psov alebo ako si pýta jedlo. No nabudúce, keď bude loviť maškrtu spod gauča alebo si bude labkou pridržiavať hračku, skús sa pozrieť pozornejšie. Možno zistíš, že doma nemáš len verného spoločníka, ale aj poriadneho psieho ľaváka alebo praváka.