Infarkt či mŕtvica často vyzerajú ako náhla rana. Človek normálne funguje, chodí do práce, doma nemá pocit, že by bol vážne chorý, a potom príde pár minút, ktoré všetko zmenia. Nový výskum však ukazuje, že pri veľkej časti takýchto prípadov telo nebolo roky úplne v poriadku. Problém sa len skrýval v hodnotách, ktoré ľudia často prejdú mávnutím ruky, v tlaku, cholesterole, cukre v krvi alebo fajčení.
Vedci z Northwestern Medicine a juhokórejskej Yonsei University analyzovali zdravotné záznamy viac ako 9 miliónov ľudí z Južnej Kórey a takmer 7-tisíc ľudí z USA. Zaujímalo ich, aké hodnoty mali ľudia ešte predtým, než dostali infarkt, mŕtvicu alebo sa u nich objavilo zlyhanie srdca. Výsledok bol jednoznačný. Viac ako 99 percent pacientov malo pred prvou vážnou srdcovo-cievnou príhodou aspoň jeden rizikový faktor mimo ideálneho pásma.
Problém sa často ukrýva v číslach, ktoré ľudia berú na ľahkú váhu
Vedci sa nepozerali na žiadne zriedkavé ukazovatele, ku ktorým sa bežný človek nikdy nedostane. Vybrali štyri veci, ktoré vie lekár skontrolovať pri obyčajnej preventívnej prehliadke, krvný tlak, cholesterol, cukor v krvi a fajčenie.
Nešlo pritom len o hranice, pri ktorých už lekár hovorí o vážnej diagnóze. Výskumníci vychádzali z definície American Heart Association, podľa ktorej sa za ideálne hodnoty považujú tlak pod 120/80 mm Hg, celkový cholesterol pod 200 mg/dL a cukor nalačno pod 100 mg/dL. Ak bol človek nad týmito hodnotami, nebol už v ideálnom pásme. Neznamená to, že bol automaticky chorý. Znamená to, že jeho srdce a cievy už nemuseli fungovať v najlepších podmienkach.
Vedci preto spravili aj druhý výpočet s vyššími hranicami. Použili tlak 140/90 mm Hg, cholesterol 240 mg/dL, cukor 126 mg/dL a rátali už len aktuálne fajčenie. Ani vtedy sa obraz zásadne nezmenil. Aj pri týchto prísnejších hodnotách malo najmenej 90 percent pacientov pred prvou vážnou srdcovo-cievnou príhodou aspoň jeden veľký rizikový faktor.
Najväčší problém bol tlak. A práve ten veľa ľudí roky nerieši
Najčastejšie sa v záznamoch neobjavoval cholesterol ani cukor, ale krvný tlak. To je zákerné práve preto, že zvýšený tlak často nebolí. Človek nemusí cítiť nič zvláštne, normálne pracuje, nezadýchava sa a nemá dôvod myslieť si, že sa s jeho telom deje niečo vážne. Napriek tomu sa v tejto štúdii objavil u viac ako 95 percent pacientov v Južnej Kórei a u viac ako 93 percent pacientov v USA, ktorí neskôr prekonali infarkt, mŕtvicu alebo zlyhanie srdca.
Rovnaký obraz sa ukázal aj pri skupinách, ktoré sa často považujú za menej rizikové. U žien mladších ako 60 rokov malo pred zlyhaním srdca alebo mŕtvicou viac ako 95 percent aspoň jeden faktor mimo ideálneho pásma. Väčšinou pritom nešlo len o jeden problém. Viac ako 93 percent pacientov malo dva alebo viac rizikových faktorov naraz, napríklad tlak spolu s vyšším cholesterolom, cukrom alebo fajčením. Práve takáto kombinácia vie byť nebezpečná, lebo sa môže roky tváriť nenápadne.
Prečo ľudia neriešia čísla, ktoré ich môžu dobehnúť až po rokoch?
Najväčší problém je v tom, že takéto riziká väčšinou nebolia. Tlak 130/85 si veľa ľudí nevšimne, cholesterol 210 nepôsobí ako katastrofa a cukor nalačno 105 môže vyzerať len ako drobná odchýlka. Človek sa cíti dobre, funguje normálne a výsledky z preventívky odloží do zásuvky.
American Heart Association preto nepracuje len s tým, či je človek už chorý alebo ešte nie. Používa aj pojem ideálne kardiovaskulárne zdravie. Nestačí teda nebyť na liekoch alebo nemať diagnózu. Dôležité je, aby tlak, cholesterol a cukor dlhodobo nezaťažovali cievy a srdce viac, než je potrebné.
Práve tu vzniká problém. Niekto má mierne zvýšený tlak, no cíti sa dobre. Iný má horší cholesterol, ale povie si, že aspoň nefajčí. Ďalší má vyšší cukor, no berie ho len ako číslo z laboratória. Štúdia však ukazuje, že medzi ľuďmi, ktorí neskôr dostali infarkt, mŕtvicu alebo zlyhanie srdca, bolo extrémne zriedkavé, aby predtým nemali ani jeden z týchto rizikových faktorov.
Nečakaj na bolesť na hrudi. Problém sa dá často zachytiť oveľa skôr
Z výskumu nevyplýva, že infarktu alebo mŕtvici sa dá vždy zabrániť. Takto jednoducho ľudské telo nefunguje. Ukazuje však, že vo väčšine prípadov sa pred vážnou srdcovo-cievnou príhodou už roky objavujú hodnoty, ktoré by nemali ostať bez pozornosti. Tlak, cholesterol, cukor v krvi či fajčenie nie sú len údaje v zdravotnej karte. Hovoria o tom, v akom prostredí tvoje cievy a srdce dlhodobo fungujú.
Philip Greenland, hlavný autor štúdie, upozorňuje, že pozornosť by sa nemala odvracať od vecí, ktoré už dobre poznáme a vieme ovplyvniť. Problém často nie je v tom, že by medicína nevedela, čo sledovať. Problém je skôr v tom, že zvýšený tlak, horší cholesterol alebo vyšší cukor sa roky berú ako niečo, čo ešte počká.
Nestačí teda čakať na bolesť na hrudi, kolaps alebo prvý vážny varovný moment. Oveľa väčší zmysel má poznať svoje čísla skôr. Za ideálne kardiovaskulárne zdravie sa považuje tlak pod 120/80 mm Hg, celkový cholesterol pod 200 mg/dL, cukor nalačno pod 100 mg/dL a nefajčenie. Dôležitá je aj zdravá hmotnosť, pohyb a strava, ktorá srdce zbytočne nezaťažuje.
Štúdia neodhalila žiadny tajný spúšťač, ktorý sa nedá zmerať. Ukázala skôr to, že veľká časť rizika sa skrýva v bežných hodnotách z preventívnej prehliadky. A tie sa často začnú riešiť až vtedy, keď už problém nejde ignorovať.