Dal si si väčšiu porciu fazule, šošovice alebo mastnejšie jedlo a o pár hodín máš brucho ako balón. Nafukovanie je nepríjemné, no často ide len o reakciu trávenia na konkrétne jedlo alebo jeho množstvo.
Obsah článku · 6 častí
Niekedy sa však objaví aj bez jasného vinníka na tanieri. Svoje môže spraviť zápcha, stres alebo horšie vstrebávanie niektorých zložiek potravy. Ak sa problémy opakujú častejšie, oplatí sa sledovať, po čom presne prichádzajú.
Občasné nafukovanie je bežné
Nafukovanie patrí medzi bežné tráviace ťažkosti. Často sa spolu s ním objaví plynatosť, grganie, tlak v bruchu alebo nepríjemné kŕče. Počas trávenia sa v tráviacom trakte prirodzene tvoria plyny a časť vzduchu navyše prehltneme pri jedle alebo pití. Úplne bez plynov teda naše črevá nefungujú.
Veľká časť z nich vzniká až v hrubom čreve. Niektoré sacharidy sa totiž v tenkom čreve nerozložia alebo nevstrebú úplne a pokračujú ďalej. Tam sa do nich pustia črevné baktérie a jedným z výsledkov ich práce sú práve plyny.
Zaujímavé je, že pocit nafúknutia nemusí vždy znamenať, že máš v črevách obrovské množstvo plynu. Niekto je na tlak v tráviacom trakte citlivejší a aj množstvo, ktoré inému človeku nespôsobí žiadne problémy, môže vnímať veľmi nepríjemne.
Keď sa nafukovanie začne vracať často alebo si všimneš, že ti zrazu prekážajú potraviny, ktoré si predtým bez problémov jedol, už stojí za to pátrať po príčine.
Nafukovanie môžu spôsobiť aj sýtené nápoje
Ak piješ veľa sýtených nápojov, môžeš častejšie pociťovať nafúknutie. Bublinky v nápojoch nie sú nič iné ako plyn, ktorý sa po vypití začne uvoľňovať v žalúdku. Časť z neho prirodzene vygrgneš a časť sa môže dostať ďalej, čo vie vyvolať nepríjemný tlak či pocit plného brucha.
Svoju úlohu hrá aj tempo. Keď do seba liter minerálky naleješ za pár minút, nahltáš sa pritom aj vzduchu a brucho sa môže ozvať prakticky okamžite.
Nie každý však reaguje na bublinkové nápoje rovnako. Niekto môže vypiť liter minerálky bez jediného problému, inému stačí jeden pohár. Keď si všimneš jasnú súvislosť, často úplne postačí sýtené nápoje obmedziť alebo ich piť pomalšie.
Niektoré potraviny podporujú tvorbu plynov
Typickým príkladom sú strukoviny, napríklad fazuľa, šošovica či cícer. Nafukovať však môžu aj úplne bežné potraviny ako brokolica, karfiol, kapusta, cibuľa, niektoré druhy ovocia alebo celozrnné výrobky.
Hoci ide o zdravé potraviny, obsahujú sacharidy a vlákninu, ktoré tenké črevo nie vždy dokáže spracovať úplne. Časť z nich preto pokračuje ďalej do hrubého čreva, kde ich začnú rozkladať baktérie. Práve pri tom vzniká väčšie množstvo plynov, ktoré môžeš cítiť ako nepríjemný tlak v bruchu.
Problém však nemusí byť iba v tom, čo ješ, ale aj koľko toho zješ naraz. Po veľkej porcii sa žalúdok prirodzene viac roztiahne a pocit plnosti či tlaku je potom oveľa výraznejší.
Ešte horšie to niekedy býva po mastnom jedle. Tuk spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka, takže jedlo v ňom zostáva dlhšie a pocit, že si „plný až po krk“, môže pretrvávať podstatne dlhšie.
Zápcha môže nafukovanie výrazne zhoršiť
Častým dôvodom nafukovania je aj zápcha. Stolica pri nej odchádza menej často, býva tvrdšia alebo sa vyprázdňuje ťažšie. Obsah čriev sa posúva pomalšie a človek potom môže mať pocit, že má brucho plné a napnuté.
Pomôcť môže dostatok tekutín, pravidelný pohyb a primerané množstvo vlákniny. S vlákninou to však netreba prehnať zo dňa na deň. Keď jej začneš zrazu jesť omnoho viac než doteraz, črevá môžu reagovať ešte väčšou tvorbou plynov.
Lepšie je jej množstvo zvyšovať postupne. Ak si napríklad doteraz jedol minimum zeleniny, strukovín či celozrnných výrobkov, nemusíš ich zo dňa na deň natlačiť do každého jedla.
Potravinová intolerancia ovplyvňuje trávenie
Asi najznámejším príkladom je laktóza, teda mliečny cukor. Na jej rozklad potrebuje telo enzým laktázu, ktorý vzniká v tenkom čreve. Keď ho máš málo, časť laktózy zostane nestrávená a dostane sa až do hrubého čreva.
Tam ju už namiesto našich tráviacich enzýmov spracujú baktérie. Preto sa po mlieku alebo niektorých mliečnych výrobkoch objavuje nafúknutie, kŕče alebo hnačka. Tolerancia je veľmi individuálna. Niekto zvládne menšie množstvo mlieka bez väčších problémov, iný pocíti ťažkosti už po malej dávke.
Rovnako to funguje pri fruktóze, teda ovocnom cukre. Keď ju črevo nevstrebe, dostane sa k baktériám, ktoré ju začnú fermentovať. Výsledkom býva nadúvanie, kŕče, bolesť brucha alebo hnačka.
Iný prípad je lepok a celiakia. Tu už nejde o obyčajnú potravinovú intoleranciu, ale o autoimunitné ochorenie. Lepok pri celiakii spustí reakciu imunitného systému, ktorá postupne poškodzuje sliznicu tenkého čreva. Medzi časté prejavy patria aj nafukovanie a ďalšie tráviace ťažkosti.
Preto nie je dobrý nápad vyradiť zo stravy lepok, mlieko alebo ďalšie skupiny potravín len preto, že ťa niekoľkokrát nafúklo. Vyradením celých skupín potravín „naslepo“ si skôr uškodíš a zbytočne ochudobníš jedálniček.
Za nafukovaním môže byť aj zdravotný problém
Jedlo však nie je jediný možný vinník. Nafukovanie sa často viaže aj na diagnózy ako syndróm dráždivého čreva, reflux či SIBO, teda nadmerné množstvo baktérií v tenkom čreve. Spolu s nafúknutým bruchom sa potom zvyknú objavovať aj ďalšie tráviace ťažkosti.
Veľa napovie už samotný moment, keď sa problémy objavia. Nafukovanie vždy po konkrétnom jedle sa odhaľuje ľahšie, pretože vieš hľadať spoločného menovateľa. Horšie je, keď sa brucho ozýva bez ohľadu na jedálniček a problémy sa postupne zhoršujú. Vtedy už môže byť príčina hlbšia než len nevhodne zvolený obed.
Občasné nadúvanie po výdatnom jedle alebo veľkej porcii strukovín nie je nič nezvyčajné. Pokiaľ sa však k častému nafukovaniu pridá výrazná bolesť, dlhodobá hnačka či zápcha alebo začneš bez zjavného dôvodu chudnúť, samotná úprava jedálnička už stačiť nemusí a je vhodné riešiť príčinu s lekárom.
