Na mnohých plastových obaloch, ktoré si donesieš z obchodu, nájdeš na dne či na inej časti niekoľko symbolov. Často sa medzi nimi objavuje najmä trojuholník s číslom uprostred. Mnohí ľudia si myslia, že tento symbol automaticky znamená, že obal alebo fľaša sú vhodné na recykláciu. V skutočnosti má však tento symbol trochu iný význam.
Číslo v trojuholníku hovorí len o tom, z akého materiálu je výrobok vyrobený. Neznamená to, že automaticky skončí v recyklačnej linke. Ide o identifikačný kód plastu, ktorý pomáha rozlíšiť jednotlivé druhy plastových materiálov.
Nie každý plast sa dá spoľahlivo recyklovať
Rozhoduje nielen druh plastu, ale aj spôsob, akým bol výrobok navrhnutý, jeho veľkosť, znečistenie a technológie, ktoré má k dispozícii konkrétna triediaca či recyklačná linka.
Problém nastáva najmä pri plastoch a výrobkoch, ktoré sú zložené z viacerých navzájom pevne spojených materiálov. Ak sa jednotlivé vrstvy nedajú jednoducho oddeliť, ich ďalšie spracovanie je podstatne náročnejšie. Predstav si napríklad obal, ktorý pozostáva z plastu, papiera a hliníka. Kým jednoduchá PET fľaša je vyrobená prevažne z jedného druhu plastu, pri viacvrstvovom obale treba najskôr vyriešiť, čo urobiť s jednotlivými materiálmi, ktoré držia pokope.
Veľa záleží aj od toho, aké technológie má k dispozícii konkrétny spracovateľ. To isté číslo na výrobku preto ešte neznamená, že s ním všade naložia rovnako. Rozdiel je aj medzi plastovým obalom a iným plastovým predmetom. Fľaša môže patriť do žltého kontajnera, no plastová rúra či podlahová krytina z podobného materiálu už nie.
Trojuholník s číslom hovorí o druhu plastu, z ktorého je obal vyrobený
Vo vnútri trojuholníka môžeš nájsť rôzne čísla. Najčastejšie ide o čísla od 1 po 7 a každé z nich označuje inú skupinu plastov.
Ak na fľaši vidíš číslo 1, ide o PET, teda polyetyléntereftalát. Používa sa napríklad na nápojové fľaše či niektoré potravinové obaly. Je ľahký, pevný a patrí medzi plasty, ktoré sa vo veľkom množstve zbierajú a recyklujú.
Pri nápojových PET fľašiach však na Slovensku platí ešte jedna vec. Ak na nich nájdeš symbol „Z“ a označenie „ZÁLOHOVANÉ“, patria do zálohového systému. Takúto fľašu je preto lepšie vrátiť v obchode, kde za ňu dostaneš späť záloh, namiesto toho, aby skončila v žltom kontajneri.
Číslo 2 označuje HDPE, teda polyetylén s vysokou hustotou. Ide o odolný plast, ktorý sa využíva napríklad na fľaše od šampónov, čistiacich prostriedkov či drogérie. Aj HDPE patrí medzi materiály, ktoré sa pomerne dobre triedia a ďalej spracúvajú.
Číslo 5 označuje PP, teda polypropylén. Nájdeš ho napríklad na niektorých obaloch od jogurtov, nátierok, potravinových dózach, uzáveroch či ďalších plastových nádobách.
Pri ďalších druhoch plastov môže byť spracovanie komplikovanejšie. Číslo 3 označuje PVC, teda polyvinylchlorid. Vyrábajú sa z neho niektoré obaly, ale hlavne potrubia, podlahové krytiny či ďalšie odolné výrobky. PVC môže obsahovať rôzne prísady, ktoré jeho ďalšie spracovanie sťažujú. Navyše veci ako plastové rúry či podlahové krytiny nepatria do žltého kontajnera len preto, že sú vyrobené z plastu.
Na plastových taškách, vreckách či fóliách sa často nachádza číslo 4, teda LDPE, polyetylén s nízkou hustotou. Tieto materiály sú veľmi ľahké a pružné, čo dokáže pri triedení robiť problémy. Tenké fólie sa môžu zachytávať v zariadeniach alebo zamotávať medzi ostatný materiál. Na Slovensku pritom plastové tašky, vrecká či fólie patria do žltého kontajnera.
Číslo 6 označuje PS, teda polystyrén. Stretnúť sa s ním môžeš pri niektorých táckach, pohároch či obaloch na potraviny, pričom jeho penová verzia sa používa aj ako ochranná výplň pri preprave výrobkov. Práve nízka hmotnosť a veľký objem sú pri polystyréne problémom. Preprava veľkého množstva materiálu, ktorý takmer nič neváži, môže byť drahá a jeho spracovanie preto nie je vždy také jednoduché ako pri PET fľašiach či HDPE obaloch.
A čo číslo 7?
Sedmička je zberná kategória pre „ostatné“ plasty. Zahŕňa materiály, ktoré sa nevošli do predchádzajúcich šiestich skupín plastov. Môže ísť napríklad o polykarbonát, niektoré bioplasty alebo výrobky vytvorené z viacerých druhov plastových živíc.
Pod číslom 7 sa preto môžu skrývať materiály s úplne rozdielnymi vlastnosťami. Jeden sa môže spracúvať relatívne jednoducho, pri inom môže byť recyklácia technicky či ekonomicky oveľa náročnejšia. Samotná sedmička ti teda o ďalšom osude výrobku veľa nepovie.
Netreba si ju zamieňať ani s obalmi, v ktorých sa spája napríklad papier, plast a hliník. Takéto kombinované obaly môžu mať vlastné označenia a používajú sa pri nich aj iné číselné kódy.
Čo robiť s plastovými obalmi, ktoré sa nedajú recyklovať?
Pri vyhadzovaní odpadu sa neoplatí rozhodovať iba podľa čísla na spodnej strane výrobku. Ak ide o klasický plastový obal z potravín, kuchyne alebo kúpeľne, na Slovensku väčšinou patrí do žltého kontajnera alebo vreca na plasty. Pred vyhodením ho stačí vyprázdniť a zbaviť väčších zvyškov obsahu. Nemusíš ho drhnúť ani umývať tak dôkladne, ako keby si ho chcel znovu používať.
Pri iných plastových predmetoch už môže byť situácia odlišná. Podlahové krytiny, plastové rúry, veľké kusy plastu alebo obaly od niektorých chemických látok môžu patriť na zberný dvor alebo do osobitného zberu. Ak si nevieš rady, najistejšie je pozrieť si priamo pravidlá triedenia odpadu vo svojej obci.
Do zmesového komunálneho odpadu patria aj niektoré silno znečistené predmety a hygienický odpad. Môže ísť aj o niektoré znečistené obaly, ktoré sú nasiaknuté obsahom alebo ich už nemožno normálne vyprázdniť. Obaly od nebezpečných látok sú iný prípad. Tie by si nemal bez rozmýšľania hádzať ani medzi plasty, ani do bežného komunálneho odpadu.
Číslo v trojuholníku ukazuje materiál, nie záruku recyklácie.
