S príchodom jesene sú obchody plné tekvíc. Kým mnohé skončia ako dekorácia pred dverami alebo na parapete, hokkaido patrí jednoznačne aj do hrnca. Má príjemne sladkastú chuť, po uvarení je mäkká a hodí sa do polievok, pyré, omáčok aj jednoducho nakrájaná na plechu.
Keď ju však pripravuješ prvýkrát, možno automaticky siahneš po škrabke. Veď aj pri inej zelenine sme zvyknutí šupku odstrániť. Pri hokkaide si však pridávaš robotu navyše. Jej šupka je jedlá, pri varení alebo pečení zmäkne a vo väčšine jedál si ju ani nevšimneš. Navyše spolu s ňou vyhodíš aj časť toho, čo je na tekvici výživovo zaujímavé.
So šupkou vyhadzuješ aj živiny
Hokkaido patrí medzi tekvice, ktoré môžeš pri väčšine receptov uvariť alebo upiecť aj so šupkou. Po tepelnej úprave zmäkne spolu s dužinou, takže ju nemusíš pri jedení nijako oddeľovať. Kto sa niekedy pokúšal ošúpať surovú hokkaido, vie, že to navyše nie je práve najvďačnejšia práca. Tekvica je tvrdá, šupka pevná a s nožom či škrabkou treba dávať pozor na prsty.
Dôvod nechať ju na tekvici však nie je iba pohodlnosť. V šupke sa nachádza vláknina a rastlinné pigmenty vrátane karotenoidov, medzi ktoré patrí aj betakarotén. Vláknina pomáha tráveniu a jedlo vďaka nej zasýti na dlhší čas. Betakarotén si telo premieňa na vitamín A, ktorý potrebuje aj náš zrak a imunita.
A nie je to len kuchynská rada, ktorá sa roky posúva ďalej. Pri rozbore jednotlivých častí tekvíc sa vedci pozreli aj na odrodu Hokkaido. V jej šupke našli betakarotén, luteín aj ďalšie karotenoidy a potvrdili v nej aj antioxidačné vlastnosti. Ak ju teda pri každom varení odrežeš a hodíš do koša, zbavuješ sa časti tekvice, ktorú pokojne môžeš zjesť.
Najmä pri pečení alebo v hustej polievke po tepelnej úprave zmäkne natoľko, že nad ňou pri jedení nebudeš vôbec premýšľať. V takom prípade je šúpanie skôr zbytočná robota navyše.
Ako si pripraviť hokkaido v šupke?
Ak chceš šupku nechať na tekvici, venuj trochu viac pozornosti jej umytiu. Stačí ju poriadne opláchnuť pod tečúcou vodou a pevnejšie nečistoty jemne vydrhnúť čistou kefkou na zeleninu. Umy ju ešte pred rozkrojením – inak si nečistoty zo šupky nožom zatlačíš priamo dovnútra.
Drobné škrabance, ryhy alebo staršie zahojené poškodenia na šupke nie sú nič výnimočné. Ak však nájdeš miesto, ktoré je výrazne mäkké alebo poškodené, odrež ho. Potom tekvicu rozkroj na polovicu a lyžicou vyber stred s jadierkami a vláknitou dužinou.
Práve rozkrojenie býva pri hokkaide niekedy väčší problém než samotné varenie. Ak je tekvica veľmi tvrdá, nepokúšaj sa ju prerezať malým tupým nožíkom. Oveľa ľahšie sa s ňou pracuje s väčším ostrým kuchynským nožom na pevnej doske, kde sa ti nebude pri krájaní šmýkať.
Jadierka však nemusíš vyhadzovať. Oddeľ ich od vláknitej dužiny, opláchni a nechaj trochu vyschnúť. Potom ich rozlož na plech, pridaj trochu oleja a korenie podľa chuti a peč pri približne 180 °C asi 15 minút. Radšej ich priebežne kontroluj, pretože menšie jadierka môžu byť hotové skôr. Upečené ich môžeš prihodiť do polievky či šalátu alebo ich zjesť samotné. Obsahujú rastlinné bielkoviny, nenasýtené mastné kyseliny, vlákninu a viacero minerálnych látok.
Keď máš jadierka vonku, ďalšie krájanie už závisí od toho, čo ideš variť. Do polievky sú praktické menšie kocky, ktoré sa rýchlejšie uvaria. Na pečenie môžeš hokkaido nakrájať na mesiačiky, pridať trochu oleja, soli a korenia a dať ju rovno na plech.
Ak pripravuješ tekvicu prvýkrát, môže ťa prekvapiť, ako veľmi šupka počas pečenia zmäkne. Kým surová pôsobí pevne a človek má pocit, že ju bude pri jedení cítiť, po upečení z nej zostane tenká mäkká vrstva. Pri dobre upečenej hokkaido ju často takmer nerozoznáš od samotnej dužiny.
Kedy šupku radšej odstrániť?
To, že je šupka jedlá, ešte neznamená, že ju musíš nechávať vždy. Niekedy sa jej oplatí zbaviť jednoducho preto, aby malo hotové jedlo presne takú konzistenciu, akú chceš.
Typickým príkladom je veľmi jemné pyré alebo úplne krémová hokkaido polievka. Šupka varením síce zmäkne, no stále je trochu pevnejšia než dužina. Ak máš slabší mixér, môžu po rozmixovaní zostať v polievke drobné kúsky a výsledok nebude úplne hladký.
S výkonným mixérom býva rozdiel minimálny a hokkaido môžeš rozmixovať aj so šupkou. Pri pečení na mesiačiky, príprave tekvicových kociek alebo jedlách, kde nemusí byť výsledok dokonale hladký, by som sa so šúpaním vôbec netrápil.
Šupku odrež aj na miestach, kde je tekvica výraznejšie poškodená. Trochu väčšiu pozornosť si zaslúži pleseň. Pri pevnej tekvici s jedným malým plesnivým miestom sa dá poškodená časť vyrezať s väčšou rezervou, približne 2,5 centimetra okolo aj pod viditeľným miestom.
Ak je však tekvica mäkká na viacerých miestach, začína byť vodnatá, nepríjemne zapácha alebo je plesne podstatne viac, už sa ju neoplatí zachraňovať. Taký kus radšej vyhoď.
Keď teda nabudúce položíš hokkaido na kuchynskú dosku, škrabku pokojne nechaj v zásuvke. Pri väčšine jedál ju budeš držať v ruke úplne zbytočne. A keď raz skúsiš hokkaido upiecť alebo uvariť aj so šupkou, možno sa k jej zdĺhavému šúpaniu už ani nevrátiš.
