Naši prví predkovia sa narodili približne 6 až 7 miliónov rokov dozadu. Ako plynul čas, tak sme si podmanili svet, no ak by sme sa pozreli ešte viac dozadu, tak naša história je pomerne krátkou v porovnaní s dávnymi predátormi, ktorí kráčali po Zemi. Dinosaury dominovali našej planéte neuveriteľných 165 miliónov rokov! Osudným sa im stal ale asteroid Chicxulub, ktorý prakticky znamenal ich koniec. No nie úplný!
Nájdeme na Zemi potomkov dinosaurov?
Hoci dnes by sme dinosaurov na Zemi už nenašli s výnimkou zábavných parkov, kde sú ako rekvizity, tak aj napriek tomu, behajú po našom boku ich potomkovia, píše portál harvard.edu. Dokonca jedného z jeho najbližších príbuzných konzumujeme niekoľkokrát do týždňa!
Vedci ešte v roku 2008 podrobili 68 miliónov rokov starý proteín Tyrannosaurusa rexa molekulárnej analýze spolu s proteínmi 21 moderných druhov živočíchoch vrátane ľudí, šimpanzov, myší, sliepok, pštrosov, aligátorov a lososov, aby zistili, či majú spoločných predkov.
Výskumníci pomocou extrakcie proteínov z kosti zistili, že najbližším príbuzným obávaného dinosaura je kura. V skutočnosti vedci povedali, že T. rex zdieľal viac zo svojej genetickej výbavy so sliepkami a pštrosmi ako s živými plazmi, ako sú napríklad aligátory či krokodíly. To môže byť pre mnohých prekvapením vzhľadom na to, že dlho panoval všeobecný názor, že priamymi potomkami obávaných dinosaurov sú plazy.
No treba spomenúť, že vedci toto tušenie, že dinosaury a vtáky sú bližšími príbuznými ako s plazmi, mali dávno predtým, no ich analýzy vychádzali najmä z morfológie kostier. Ale nový pohľad na problematiku vniesol objav Johna Hornera z Museum of the Rockies, ktorý ešte v 2003 našiel útržky dinosaurieho proteínu vo fosílnej stehennej kosti. Ten poskytol dôkazy na molekulárnej úrovni!
„Tieto výsledky zodpovedajú predpovediam z anatómie kostry a poskytujú prvé molekulárne dôkazy o evolučných vzťahoch,..” hovorí spoluautor Chris Organ, postdoktorandský výskumník organizmickej a evolučnej biológie na Harvardskej univerzite..
Treba ale uviesť, že na rozdiel od Jurského parku skutoční výskumníci nedokázali zo starovekých pozostatkov získať žiadnu DNA. Získali „iba“ molekuly kolagénu, štrukturálneho proteínu, ktorý je základnou stavebnou hmotou podporných tkanív.
