Vrátili by ste sa v čase, aby ste zabili malého Hitlera?

“Vrátili by ste sa v čase, aby ste zabili malého Hitlera?” To je filozofická otázka, ktorú sebe či iným už položili mnohí. Čo by ste urobili vy?

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Ak by sme mali k dispozícii stroj času, niektorí by sa asi vydali na návštevu dinosaurov, iní by si možno chceli pozrieť významné historické udalosti či osoby zblízka. Koľkí z vás by však premýšľali nad tým, že by sa rozhodli ukončiť život dieťaťa, z ktorého vyrastie jeden z najhorších ľudí na planéte?

Tí, ktorí by tento čin urobili, by zabránili strašných udalostiam. No čo ak by tým negatívne ovplyvnili históriu a následkom toho by došlo k niečomu ešte horšiemu?

Ako sa vysvetľuje vo videu (v anglickom jazyku), otázka cestovania do minulosti za účelom jej zmeny trápi ľudí najmä od roku 1895. H. G. Wells vtedy vydal svoju knihu Stroj času, v ktorej sa objavil dovtedy veľmi nepoužívaný pojem “cestovanie v čase”. Toto slovné spojenie bolo prelomové. V 17. storočí sa technológia vo väčšine prípadov považovala za náhodu alebo zázrak. V 19. storočí sa však toto odvetvie postupne začalo dostávať do povedomia a niektorí sa začali pohrávať aj s myšlienkou cestovania v čase.

“Otázka návratu do minulosti a zabitia malého Hitlera prináša dva problémy. Prvý je vedecký. Je ľahké predstaviť si cestovanie v čase, no s realizáciou to už také jednoduché nie je. Druhým problémom je etika. Urobil by som to? Dokázal by som ho zabiť? Mal by som to urobiť?” konštatuje James Gleick, expert na vplyv moderných technológií na kultúru a autor knihy Time Travel: A History.

Každý sekundu, minútu či hodinu sa dostávame na pomyselné rázcestie rozhodovania a nikto z nás netuší, ako konkrétne rozhodnutie ovplyvní ďalší sled udalostí.

Keď sa zamýšľame nad návratom do minulosti, väčšinou je hnacím motorom takých myšlienok ľútosť – chceme zmeniť a napraviť momenty, ktoré sme oľutovali. A takáto motivácia sa obvykle nevyplatí, čo sa spomenulo aj v mnohých knihách a článkoch s takouto tematikou. “Ponaučením z tohto príbehu je podľa mňa to, že keď zmeníte históriu, nedočkáte sa pozitívnych výsledkov,” povedal Gleick.

.src

Pokračuj v čítaní

Ďalšie otázky o téme História

Všetko o téme História · 214 →
Tvoj názor

Páčil sa ti článok?

Diskusia

Zatiaľ tu nie je žiadny komentár. Čo si o tom myslíš ty?

Napísať prvý komentár →
Zdieľať:
© Pravidlá preberania obsahu

Obsah z portálu Vedelisteze.sk môžete voľne zdieľať a opätovne používať na vlastných weboch, pokiaľ dodržíte nasledujúce podmienky:

– Zachovajte presnosť—neprekrúcajte fakty ani nemeňte význam pôvodného obsahu.

– Uveďte nás ako zdroj—priamo pri citovanom alebo parafrázovanom texte umiestnite spätný odkaz na Vedelisteze.sk.

– Ak článok preberáte ako doslovnú kópiu alebo preklad 1:1, nastavte zároveň kanonickú adresu (rel="canonical") tak, aby smerovala na pôvodný článok na Vedelisteze.sk.

Obrázky a multimédiá? Tie sa na túto licenciu nevzťahujú. Tieto podmienky platia výlučne pre textový obsah—fotografie, grafika, videá a podobne často pochádzajú zo stock knižníc alebo od partnerov, ktorí vyžadujú vlastné povolenia či licencie. Pred použitím si zabezpečte vlastné práva.

A ešte jedna vec: za spôsob, akým náš obsah použijete, nesiete plnú zodpovednosť. Ak si nie ste niečím istí, neváhajte nás kontaktovať—radi sa porozprávame s tými, ktorí citujú správne!

Objavuj ďalej

Na čo sú zvedaví ostatní

Prekvap ma