S betónom sa dnes stretávame v podstate na každom kroku či sú to cesty, budovy či umelecké predmety ako sochy a podobne.
Uvažovali ste niekedy ako je možné že betón neabsorbuje vlhkosť po tom, čo vytvrdne? Mnoho iných výrobkov ako napríklad cestoviny dokážu opätovne absorbovať vlhkosť. Poďme si najprv povedať čo vlastne betón je a ako sa vyrába.
Betón je vyrobený kombináciou cementu, vody a agregátorov ako piesok a/alebo štrk ktoré spoločne vytvoria kašovitú hmotu hustej konzistencie. Najčastejšie používaným typom betónu je betón vyrobený z Portlandského cementu, ktorý bol vyvinutý z prírodného cementu vyrobeného v Británii začiatkom polovice 18. storočia. Portlandský betón je zmesou zlúčenín vyrobených spaľovaním vápencu a ílu spolu pri veľmi vysokých teplotách. Ale aké špecifické zlúčeniny sú obsiahnuté v Portlanskom cemente? Obsahuje trikalcium silikát, dikalcium silikát, trikalcium aluminát, tetrakalcium aluminát ferit a sádrovec.
Pridaním vody a spomínaných agregátov sa spustia chemické reakcie, ktoré pevne spoja všetky časti dokopy. Keď prebiehajú tieto reakcie považujeme za vytvrdzovanie betónu, nie za proces schnútia. Ale čo presne sa deje v betóne?
Po pridaní vody dochádza k hydratácii všetkých komponentov a prispieva k vytvoreniu finálnej formy. Kalcium silikát prispieva k pevnosti výsledného betónu. Trikalcium silikát je zodpovedný za pevnosť hlavne v prvých siedmich dňoch. Dikalcium silikát, ktorý reaguje pomalšie, prispieva k pevnosti v neskorších dňoch.
Dôvodom, že betón neschne a neskôr spätne neabsorbuje vodu je to, že voda betón vôbec neopustí. Voda sa tak stáva súčasťou výsledného betónu. Betón pokračuje v procese vytvrdzovania a zretia počas nasledujúcich mesiacov až rokov čím sa zvyšuje jeho pevnosť.
Nasledujúce video znázorňuje tento proces:
.src
