Ak máš doma mačku, asi neriešiš každý kúsok trávy alebo špiny, ktorý si prinesie zvonku. Mačky sa pohybujú po záhradách, dvoroch či ďalších miestach, kadiaľ chodia aj iné zvieratá. A spolu so špinavými labkami si občas prinesú domov aj niečo, čo voľným okom neuvidíš.
Blchu či kliešťa objavíš pomerne ľahko, pri mikroskopických parazitoch je to však zložitejšie. Patrí medzi ne aj Giardia duodenalis, jednobunkový parazit, ktorý žije v črevách a dokáže spôsobiť nepríjemné tráviace problémy zvieratám aj ľuďom.
Na jeho pomerne častý výskyt u domácich mačiek upozornil portál Index v súvislosti s rozsiahlym výskumom zo Spojených štátov a Kanady. Vedci našli Giardiu v tisícoch skúmaných vzoriek. Ešte zaujímavejšie však bolo, aké genetické varianty parazita sa u mačiek objavili, pretože iba niektoré z nich dokážu infikovať aj človeka.
Vedci preskúmali takmer 158-tisíc vzoriek od mačiek
Ide o mikroskopického jednobunkového prvoka, ktorý sa usádza najmä v tenkom čreve hostiteľa. Infekcia týmto parazitom sa označuje ako giardiáza.
Štúdia publikovaná v časopise PLOS ONE analyzovala až 157 616 vzoriek mačacích výkalov odobratých medzi marcom 2022 a augustom 2023. Giardiu vedci potvrdili v 9 962 z nich, teda približne v 6,3 % prípadov.
Infekcia pritom môže prebiehať úplne bez príznakov. Mačka normálne žerie, hrá sa, behá po byte a na prvý pohľad jej nič nie je. Majiteľ tak môže o Giardii dlho vôbec nevedieť.
Najčastejšie ju vedci zachytili u mladých mačiek. Medzi mačiatkami mladšími ako jeden rok bolo pozitívnych približne 10,7 % vzoriek. S pribúdajúcim vekom výskyt postupne klesal.
Ak sa giardiáza prejaví, väčšinou zasiahne trávenie. Typická je opakovaná alebo dlhšie trvajúca hnačka, niekedy s hlienom a výraznejším zápachom. Mačka môže začať chudnúť alebo horšie prospievať. Najmä malé mačiatka dokáže dlhšia hnačka pomerne rýchlo vyčerpať.
Podobne sa infekcia prejavuje aj u ľudí. Objaviť sa môže hnačka, nafukovanie, bolesti a kŕče brucha, nevoľnosť či únava. Pri silnej alebo dlhotrvajúcej hnačke navyše telo stráca veľké množstvo tekutín.
Rovnaké prejavy však sprevádzajú desiatky ďalších črevných infekcií, takže presnú príčinu potvrdí až laboratórne vyšetrenie stolice.
Nie každá Giardia z mačky predstavuje riziko pre človeka
Giardia duodenalis existuje v ôsmich genetických skupinách označovaných písmenami A až H a jednotlivé typy majú rozdielnych hostiteľov.
Z 9 962 pozitívnych vzoriek našli vedci v 1 840 prípadoch genetické skupiny A alebo B. Práve tieto varianty patria medzi zoonotické, teda také, ktoré dokážu infikovať aj človeka.
Medzi všetkými mačkami s potvrdenou Giardiou predstavovali skupiny A a B 18,5 %. Keď sa však pozrieme na celý súbor 157 616 analyzovaných vzoriek, išlo približne o 1,2 % všetkých prípadov.
Číslo 1,2 % vyjadruje iba prítomnosť genetického variantu, ktorý dokáže napadnúť aj človeka. Samotná štúdia nesledovala majiteľov mačiek ani prípady, pri ktorých by vedci potvrdili priamy prenos zo zvieraťa na človeka.
Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb CDC hodnotí prenos Giardie zo psa alebo mačky na človeka ako nepravdepodobný. U domácich zvierat totiž najčastejšie prevažujú iné genetické skupiny než tie, ktoré bežne infikujú ľudí.
Pri pozitívnom teste mačky preto netreba automaticky počítať s tým, že ochorie aj človek v domácnosti. Väčšiu pozornosť si zaslúžia prípady, pri ktorých laboratórium zachytí skupiny A alebo B.
Na prenos nestačí mačku pohladkať
Mechanizmus nákazy je u zvierat aj ľudí fekálno-orálny. Cysty parazita sa vylučujú trusom a ďalší hostiteľ sa nakazí až po ich prehltnutí.
Mačka si ich môže priniesť na labkách alebo srsti z kontaminovanej pôdy a následne ich prehltnúť pri čistení. Ďalším zdrojom býva znečistená voda. Problém tak môžu predstavovať mláky či iné stojaté zdroje, do ktorých sa predtým dostali výkaly infikovaného zvieraťa.
Samotné stretnutie s cudzou mačkou či krátky kontakt s kontaminovaným miestom nákazu automaticky nespôsobí. Cysty sa musia dostať až do tráviaceho traktu.
U človeka vzniká riziko najmä pri manipulácii s mačacou toaletou. Mikroskopické cysty sa môžu zachytiť na rukách a bez poriadneho umytia sa následne preniesť na jedlo alebo priamo k ústam.
Prevencia pritom nevyžaduje žiadne špeciálne postupy. Najdôležitejšie je pravidelné čistenie mačacieho záchoda a dôkladné umývanie rúk po manipulácii s výkalmi. Čisté by mali zostať aj misky na krmivo a vodu, najmä ak ich používa viac zvierat.
Pri potvrdenej giardióze je hygiena ešte dôležitejšia. Počas hnačky môže mať mačka znečistenú srsť okolo zadnej časti tela a cysty sa ľahšie dostanú na podlahu, pelech či ďalšie predmety v domácnosti. Vo vlhkom a chladnom prostredí navyše dokážu určitý čas prežiť aj mimo tela hostiteľa.
Jedna redšia stolica ešte nie je dôvod myslieť na Giardiu. Podozrivejšie sú hnačky, ktoré sa vracajú alebo trvajú dlhšie, prípadne keď mačka zároveň chudne, stráca chuť do jedla alebo viditeľne horšie prospieva. Voľným okom Giardiu v stolici nespoznáš, presnú diagnózu určí až laboratórny rozbor.
Giardiu môžu mať psy, hospodárske zvieratá aj ľudia
Giardia sa netýka iba mačiek. Nájsť ju možno aj u psov, oviec, kôz, hovädzieho dobytka či ďalších cicavcov vrátane človeka. Jednotlivé zvieratá však najčastejšie hostia rozdielne genetické varianty parazita, preto samotný nález Giardie ešte veľa nehovorí o riziku prenosu medzi druhmi.
Ak má mačka dlhšie hnačky, chudne alebo sa jej trávenie opakovane zhoršuje, príčinu sa neoplatí hádať podľa vzhľadu stolice. Veterinár môže zo vzorky overiť Giardiu aj ďalšie možné pôvodce problémov. Pri zdravej mačke potom zostáva najpraktickejšou ochranou obyčajná hygiena pri čistení toalety.
