Prvé fľaše pre dojčatá boli vynájdené vo viktoriánskej dobe v polovici 19. storočia. Matkám bolo odporúčané ich čo najčastejšie používanie, a ženy túto novinku skutočne začali hojne využívať na kŕmenie svojich malých detí. Samozrejme, nedopadlo to dobre.
img: historydaily.org
Fľaše boli vyrábané zo skla alebo keramiky. Veľmi rýchlo sa uchytili, pretože v dobe korzetov bolo dojčenie dieťaťa jedna z najnáročnejších činností. Okrem toho, fľaše ušetrili mamičkám mnoho času, keďže svojim ratolestiam jednoducho dali fľašu a mohli sa venovať domácim prácam. Na konci bola trubička a cumlík. Tvar bol hruškovitý, čo bol základ celého problému. Fľaša sa totiž kvôli tomu veľmi zle vymývala.
V čase, keď sa táto novinka dostala na trh, bola veľmi populárna Isabela Beetonová, autorka knihy pre ženy, kde opisovala, ako sa správne starať o deti, domácnosť, alebo ako vyberať služobníctvo a podobne. Jej vplyv na vtedajšie mladé ženy a mamičky bol mimoriadny. A práve táto pani Beetonová z nejakých záhadných dôvodov dospela k názoru, že fľašu nie je potrebné vymývať po každom použití, ale že stačí bohato raz za dva týždne (alebo aj menej). A ženy jej radu poslúchli.
img: historydaily.org
Dojčenské fľaše sa tak stali semeniskom pre baktérie, ktoré sa tam mohli nerušene množiť. A s každým dúškom sa dostávali do organizmu malých detí. V tej dobe sa dramaticky zvýšila úmrtnosť dojčiat, len dva z desiatich novorodencov sa dožili druhých narodenín. Svoj podiel na tom mali práve hojne používané fľaše, ktorým sa začalo hovoriť vražedné fľaše. Za všetko však mohla predovšetkým pani Beetonová a jej “podarená” rada.
