Predchádzajúce klinické štúdie ukázali, že ak človek zje zeleninu, bielkoviny alebo tuk ešte pred sacharidmi, hladina glukózy po jedle môže stúpať miernejšie. Pokusy na myšiach teraz ukázali, že do tejto reakcie zasahuje rýchlosť vyprázdňovania žalúdka, viacero hormónov aj blúdivý nerv.
Vedci skúmali, čo sa zmení, keď tuk príde pred glukózou
Doterajšie vysvetlenie stálo najmä na dvoch mechanizmoch. Tuk spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka a zároveň podporuje uvoľňovanie GLP-1, ktorý sa podieľa na regulácii hladiny glukózy po jedle.
Menej jasná zostávala úloha ďalších hormónov a nervových dráh. Medzinárodný tím preto sledoval, čo sa v organizme zmení, keď tuk príde pred glukózou namiesto toho, aby nasledoval až po nej.
„Náš tím sa dlhodobo zaujíma o praktické stravovacie postupy, ktoré ľudia dokážu dodržiavať v bežnom živote. Zmena poradia jedla je príťažlivá, pretože mení len spôsob, akým sa jedlo konzumuje, bez toho, aby človek musel vyradiť celé skupiny potravín,“ hovorí korešpondujúci autor štúdie Daisuke Yabe z Kjótskej univerzity.
Olivový olej prišiel 15 minút pred glukózou alebo až po nej
V základnom pokuse vedci porovnali tri rôzne poradia. Jedna skupina myší dostala vodu a potom glukózu, druhá olivový olej a o pätnásť minút glukózu. Pri tretej skupine poradie otočili a olej podali až pätnásť minút po glukóze.
Následne sledovali nielen hladinu cukru, ale aj inzulín, glukagón, GIP a GLP-1. Rýchlosť vyprázdňovania žalúdka odhadovali pomocou paracetamolu, ktorého vstrebávanie do krvi závisí od toho, ako rýchlo sa obsah žalúdka dostane do tenkého čreva.
Aby zistili, čo presne za rozdielom stojí, rovnaký princíp skúšali aj pri diabetických myšiach a pri zvieratách so závažným nedostatkom inzulínu. V ďalších pokusoch vyradili alebo blokovali jednotlivé hormonálne dráhy, zasiahli do blúdivého nervu a použili aj iné druhy tukov.
Najväčší rozdiel prišiel krátko po podaní glukózy
Keď myši dostali olivový olej ešte pred glukózou, počiatočný nárast hladiny cukru bol miernejší a žalúdok sa vyprázdňoval pomalšie. Pri opačnom poradí sa rovnaký efekt nedostavil.
Tuk podaný vopred zároveň zvýšil uvoľňovanie glukagónu, GIP a GLP-1 v prvej fáze po podaní. Podobnú odpoveď zaznamenali aj pri diabetických myšiach a zvieratách so závažným nedostatkom inzulínu.
Prekvapila najmä úloha glukagónu. Za normálnych okolností zvyšuje hladinu cukru v krvi tým, že v pečeni podporuje rozklad glykogénu a tvorbu glukózy. V tomto prípade sa však podieľal aj na reakcii, ktorá po podaní tuku pred glukózou tlmila jej počiatočný nárast v krvi.
Samostatná blokáda glukagónovej alebo GLP-1 signalizácie účinok výrazne nenarušila. Až po zablokovaní oboch dráh naraz bol efekt na glykémiu slabší a spomalenie vyprázdňovania žalúdka už výskumníci nezachytili.
Oba hormonálne okruhy sa tak podľa autorov dokážu navzájom zastúpiť a fungujú ako čiastočný záložný systém.
Po prerušení blúdivého nervu hormóny zostali, žalúdok už nereagoval rovnako
Ďalší pokus sa zameral na blúdivý nerv, ktorý prepája mozog s tráviacim traktom a ďalšími vnútornými orgánmi (prenáša signály medzi mozgom a tráviacim traktom).
Po jeho prerušení sa síce uvoľňovanie sledovaných hormónov neznížilo a pri niektorých meraniach bolo dokonca vyššie, no účinok olivového oleja na počiatočný nárast glukózy zoslabol. Zároveň sa stratilo merateľné spomalenie vyprázdňovania žalúdka.
Časť celej reakcie teda zjavne prechádza cez blúdivý nerv. Samotná hormonálna odpoveď na zachovanie rovnakého účinku nestačila.
„Naše zistenia naznačujú, že poradie, v akom živiny dorazia do čreva, môže spustiť koordinovanú reakciu hormónov a nervov, ktorá mení rýchlosť, akou žalúdok posúva glukózu do čreva,“ hovorí Yabe.
Vedci ešte nevedia, či rovnaký mechanizmus funguje aj pri bežnom jedle
V experimente dostávali myši presne odmeraný olivový olej a čistú glukózu s pätnásťminútovým odstupom. Takýto model vedcom umožnil oddeliť účinok jednotlivých mechanizmov, no bežné jedlo obsahuje naraz sacharidy, tuky, bielkoviny aj vlákninu.
Predchádzajúce štúdie na ľuďoch už ukázali, že poradie týchto zložiek môže ovplyvniť hladinu glukózy po jedle. Nová práca publikovaná v časopise Diabetes pridáva detailnejší pohľad na to, čo sa pri tomto efekte deje v žalúdku, hormónoch a blúdivom nerve.
Autori teraz chcú rovnaké súvislosti preveriť priamo u ľudí s cukrovkou aj bez nej.
