S určitosťou môžeme tvrdiť, že každý sa už aspoň raz vo svojom živote zamyslel nad tým, ako dlho bude žiť. S touto myšlienkou prichádza aj ďalšia otázka! Do akej miery je náš život ovplyvnený prostredím, v ktorom žijeme, a rozhodnutiami, ktoré robíme? A naopak, do akej miery je predurčený našimi génmi?
Vieme ovplyvniť dĺžku nášho života?
Predstav si, že by si vedel ovplyvniť to, ako dlho budeš žiť. Práve štúdia publikovaná v prestížnom časopise Nature Medicine, na ktorú upozornil portál The Conversation, bola zameraná na túto tému. Vedci skúmali, aký má vplyv prostredie, v ktorom žijeme, a náš životný štýl oproti našej genetike v otázke, ako starneme či ako dlho budeme žiť. Odpoveď ťa určite prekvapí.
Hovoria o tom, že práve náš životný štýl a prostredie zohrávajú oveľa väčšiu úlohu v otázke nášho dlhého života ako naše vrodené gény.
Ako vznikol výskum?
Výskumníci použili údaje o genetike, lekárskych záznamoch a životnom štýle. Použili údaje približne 500 000 ľudí zo Spojeného kráľovstva. Údaje čerpali z UK Biobank. Približne 45 000 účastníkov podstúpilo okrem iného test proteomického profilovania z ich krvných vzoriek.
Proteomické profilovanie je technika, ktorá pomáha vedcom zistiť biologický vek. Biologický vek im pomohol zistiť, ako rýchlo telá rôznych účastníkov skutočne starnú. Technika sleduje, ako sa proteíny v tele menia v priebehu času. To identifikuje vek osoby na molekulárnej úrovni a nie chronologický. Inými slovami, tvoj biologický vek nemusí byť v zhode s chronologickým. Znamená to, že tvoje telo môže byť v skutočnosti staršie, ako máš rokov, resp. naopak, môže byť aj mladšie.
Výskumníci skúmali rôzne faktory od genetiky či rannej hmotnosti v detstve. Ďalej fajčenie, množstvo fyzickej aktivity a sociálne faktory, ako je príjem domácnosti, postavenie v zamestnaní či životné prostredie.
Následne hľadali súvislosť medzi genetikou, prostredím, úmrtnosťou, biologickým starnutím a hlavnými chorobami súvisiacimi s vekom, ako je cukrovka či koronárna artéria.
Kľúčovým zistením bolo, že faktory životného prostredia predstavovali približne 17 % variácií v dĺžke života. Naopak, genetické faktory predstavovali menej ako 2 %.
Toto zistenie podkladá, že práve to, v akom prostredí žijeme, nás najviac ovplyvňuje. To, akými vecami sa obklopujeme a ako sa rozhodujeme, má oveľa väčší vplyv na našu dlhovekosť ako to, čo sme podedili po našich predkoch.
Aj keď títo výskumníci vynaložili naozaj veľké úsilie na vytvorenie tohto záveru, je dôležité si uvedomiť, že genetika a prostredie nefungujú izolovane. Naše zdravotné výsledky a tiež naša dlhovekosť sú formované ich spoločnou súhrou, pri ktorej sa nedá oddeliť jedna zložka od druhej.
V konečnom dôsledku tento výskum ponúka možnosť práve tým, ktorých genetický materiál nie je najlepší a zdedili určité genetické defekty či riziká. Práve to, ako si my sami zariadime náš život, dokáže ovplyvniť to, ako dlho budeme žiť. K týmto faktorom patrí to, ako sa budeme stravovať, koľko sa budeme hýbať, s kým sa budeme stretávať či to, kde budeme pracovať.
