Veľký čínsky múr nepochybne patrí k najväčším a najimpozantnejším pamiatkam sveta. Svojou dĺžkou 21 196,18 km, ktorá sa rovná polovičnej dĺžke rovníka, je najdlhším múrom na svete. Veľký čínsky múr má za sebou viac ako 2 300 ročnú históriu a v skutočnosti je postavený z mnohých múrov lemujúcich severnú Čínu a južné Mongolsko.
Veľké časti tohto starovekého opevnenia pochádzajú zo 7. až 4. storočia pred našim letopočtom. V 3. storočí pred našim letopočtom Shihuangdi, ktorý bol prvým cisárom zjednotenej Číny dynastie Qin, spojil množstvo existujúcich obranných múrov do jedného. Najrozsiahlejšia a najlepšie zachovaná časť múru o dĺžke 8 850 km pochádza z dynastie Ming, ktorá bola pri moci v období 1 368 – 1 644.
25% dĺžky múra je tvorených prírodnými bariérami, ako sú rieky a horské hrebene, 70 % tvorí múr z tehál a zvyšných 5% tvoria priekopy. V dôsledku prirodzenej erózie a ľudských škôd zmizlo asi 2 000 kilometrov z časti Veľkého múru z dynastie Ming, čo je asi 30 %, no oveľa viac častí múru postavených za vlád iných dynastií bolo zničených, informuje chinahighlights.com.
Je legenda o mŕtvych telách pochovaných v múre pravdivá?
V čase stavby Veľkého čínskeho múru boli vojaci hlavnou stavebnou silou. Cisár Qin Shihuang prinútil k účasti na výstavbe múru aj obyčajných ľudí a rovnaké požiadavky na pracovnú silu mali aj ďalšie dynastie. Napríklad počas vlády tejto dynastie boli nútené do stavebných prác i vdovy, pretože takmer všetci muži už boli zapojení do pracovného procesu na výstavbu múru. Vzhľadom na to, že výstavba múru trvala viac ako 2 500 rokov, je možné len zhruba odhadnúť, koľko ľudí sa celkovo na jeho výstavbe podieľalo. Podľa historických záznamov bolo počas dynastie Qin potrebných asi 300 000 vojakov a 500 000 obyčajných ľudí, čo bolo vtedy asi 20 % populácie krajiny. V roku 446, kedy vládla dynastia Northern Wei, bolo na stavbu odvedených asi 100 000 ľudí. V dynastii Qi v rokoch 550 – 577 bolo potrebných asi 1,8 milióna pracovníkov a dynastia Sui pôsobiaca v období od 581 do 618 vo Vnútornom Mongolsku potrebovala na výstavbu múru asi jeden milión ľudí, píše stránka travelchinaguide.com.
Samotná výstavba múru bola vzhľadom na terén náročná a mnoho ľudí pri nej prišlo o život. Kvôli ťažkej práci a ťažkým podmienkam dosiahol počet mŕtvych pri stavbe Veľkého čínskeho múru odhadom od 400-tisíc ľudí až po jeden milión, hovoria viaceré zdroje. Niektorí zomreli od hladu, od nadmernej únavy či dokonca ubičovaním.
Legenda a mnohé mýty či povery tvrdili, že v samotnom múre sú pochovaní tí, ktorí pri jeho výstavbe zomreli. Bolo pravdepodobné, že pri takom množstve pracovníkov a relatívne častým úmrtiam, nebol čas na ich dôstojné pochovávanie a preto sú ich telá uložené pod múrom, v samotnej stavbe múru či v jeho okolí. Tieto povery sa však nikdy nepotvrdili, nakoľko doposiaľ nebolo žiadne telo v múre ani v jeho okolí nájdené.
