Väčšina rastlín sa drží motta „Ži rýchlo, zomri mladý.“, ale niektoré z nich zvolili inú životnú cestu.
Rachel Sussmananová strávila posledné roky hľadaním organizmov starších ako 2000 rokov, a ich fotografovaním. O svojich cestách napísala knihu „The Oldest Living Things in the World“ (Najstaršie žijúce veci na Zemi), v ktorej sa dočítate príbehy o tom ako ich našla, a s tým aj množstvo fotografii. Väčšina z jej príkladov sú rastliny z drsného prostredia. Nedostatok tepla a živín zapríčiňuje pomalý rast rastlín.
1
Azorella compacta
Foto: Rachel Sussman
Rastlina tvorí husté koberce v púšti Atacama. Rastie len 1,5 cm za rok, ale rastie už 3 000 rokov. Podobná rastlina Chorisodontium aciphyllum rastie ešte pomalšie. Vyrásť o 1 cm trvá celé storočia. Takéto drsné podmienky samy o sebe nezapríčiňujú dlhovekosť rastlín, ale vytvárajú podmienky, kde sa nachádza iba málo predátorov alebo parazitov.
2
Lagarostrobos franklinii
Foto: Rachel Sussman
Borovice druhu Lagarostrobos franklinii tvoria v Tasmánii kolóniu staršiu ako 10 000 rokov. Aj keď väčšina stromov má “len” 2 000 rokov.
3
Populus tremuloides
Foto: Rachel Sussman
Tento osikový les tvorený druhom Populus tremuloides v Americkom Utahu je pospájaný koreňovým systémom starým asi 80 000 rokov, teda až do stredu poslednej doby ľadovej. Na starom koreňovom systéme rastú, odumierajú a znovu rastú nové stromy. Preto stromy ako také nemajú vysoký vek.
4
Sibírska Actinobacteria
Foto: Rachel Sussman
Najstaršia známa živá vec je Sibírska Actinobacteria ktorá je pravdepodobne stará 400 – 600 tisíc rokov! Táto a jej podobné organizmy nám môžu napovedať čo by mohlo prežívať na iných svetoch.
Tieto rastliny preukázali neskutočnú odolnosť voči vonkajšiemu prostrediu. Ale aj tak patria k ohrozeným druhom. Už spomínaný les v Tasmánii mal svoju existenciu takmer spočítanú. Nebyť aktivistov bol by potopený v hlbinách priehrady. Musíme si uvedomiť akú veľkú silu máme, a ako veľmi ovplyvňujeme krajinu okolo seba. Pretože organizmy, ktoré prežili stovky rokov skončia v “okamihu” ľudského života.
zdroj: www.iflscience.com
