Nedávne dôkazy z veľkého výskumu Nurses’ Health Study naznačujú, že dispozičný optimizmus, teda pozitívne psychologické atribúty ako očakávanie dobrých vecí, môže byť spojený s nižším rizikom zlých zdravotných výsledkov. Tieto poznatky otvárajú cestu k novým stratégiám zlepšujúcim verejné zdravie, informuje American Journal of Epidemiology.
Optimisti vykazujú rozdiely v mnohých procesoch, ktoré majú zásadný význam pre zdravotné výsledky. Viaceré štúdie preukázali, že optimizmus súvisí s lepším profilom lipidov, nižšími úrovňami zápalových ukazovateľov, vyššími hodnotami sérových antioxidantov a s lepšou reakciou imunitného systému.
Začleňovanie pozitívnych psychologických faktorov do oblasti zdravotnej starostlivosti získava na popularite, keďže sa ukazuje, že rôzne aspekty pozitívnej psychickej pohody majú spojenie s lepšími zdravotnými výsledkami. V tejto súvislosti bola pozornosť venovaná dispozičnému optimizmu, ktorý je schopnosťou očakávať, že sa stanú dobré veci. Výsledky z viacerých výskumov naznačujú, že vyšší stupeň optimizmu môže znižovať riziko chronických zdravotných stavov, najmä kardiovaskulárnych chorôb.
Obsiahla štúdia priniesla sľubné výsledky
Štúdia zahŕňala 70 021 žien, ktoré boli sledované v rámci Nurses’ Health Study. Ich dispozičný optimizmus bol meraný v roku 2004 a následne boli hodnotené údaje o úmrtnosti zo všetkých príčin a špecifické úmrtia od roku 2006 do roku 2012. Použitím Coxových modelov proporcionálneho rizika sa zistilo, že vyšší stupeň optimizmu bol spojený s nižším rizikom úmrtnosti.
Výsledky ukázali, že ženy s vyšším stupňom optimizmu mali nižšie riziko úmrtnosti vo všeobecnosti. Aj po zohľadnení sociodemografických faktorov, ako je vek či vzdelanie, ženy s najvyšším optimizmom mali o 29 % nižšie riziko úmrtnosti voči ženám s najnižším optimizmom. Tiež sa porovnaním zistilo, že najoptimistickejšie ženy mali o 16 % nižšie riziko vzniku všetkých typov rakoviny. Riziko úmrtia na srdcové choroby bolo o 38 % nižšie a riziko úmrtia na mozgovú príhodu bolo o 39 % nižšie. Optimizmus bol tiež spojený so zníženým rizikom úmrtia na respiračné ochorenia a to o 37 %.
Výskumníci tiež skúmali vplyv ďalších premenných, ktoré by mohli ovplyvniť spojenie medzi optimizmom a úmrtnosťou, ako je zdravotné správanie, zdravotný stav a depresia. Aj keď tieto faktory čiastočne zmiernili asociácie, stále zostal pozitívny vzťah medzi optimizmom a nižším rizikom úmrtnosti.
Dôležité je, že hoci optimizmus je približne z 25 % dedičný, počiatočné štúdie naznačili, že ho možno upraviť pomocou dostupných nástrojov. Výskumy totiž naznačujú, že optimizmus je niečo, čo je možné naučiť sa a tým by mohol predstavovať cenný cieľ pre nové preventívne a intervenčné stratégie zamerané na zlepšenie zdravia.
