Vo všeobecnosti medzi verejnosťou panuje názor, že ľudia v starovekých civilizáciách žili nanajvýš tridsať až štyridsať rokov. No nie je to celkom pravda. Tento mýtus vznikol z viacerých dôvodov.
Prvým z nich je, že výskumníci častokrát kategorizujú pozostatky ľudí podľa veku s tým, že horná hranica je 40+ alebo v niektorých prípadoch aj 45+. Znamená to, že výskumníci nerobia rozdiely medzi človekom, ktorý zomrel vo veku 45 rokov a človekom, ktorý na druhý svet odišiel ako 90 ročný. V kontexte výskumov to totiž nemá zmysel, aby sa vedci podrobnejšie zaoberali vekom zomrelých ľudí.
Rovnako treba spomenúť, že mnoho štúdií udáva priemerný vek ľudí, ktorí žili v starých civilizáciách niekde okolo 30 až 40 rokov. Je to ale spôsobené tým, že v minulosti bola vysoká úmrtnosť novorodencov alebo detí v nízkom veku v porovnaní so súčasnosťou. Bolo to spôsobené viacerými premennými, no hlavne výrazne nižšou kvalitou zdravotníctva. No nebolo ničím nezvyčajným, keď ste na ulici stretli 60 alebo 70 ročného starca.
Trápili staroveké civilizácie srdcové choroby?
V súčasnosti sú dnes vo viacerých regiónoch sveta hlavnou príčinou úmrtí srdcové choroby. Týka sa to aj vyspelých regiónov, ako sú napríklad Spojené štáty. Len v USA každý rok zomrie na srdcové choroby okolo 610-tisíc jednotlivcov, píše portál univerzity Columbia University.
Najbežnejšou srdcovou chorobou v USA je takzvaná koronárna srdcová choroba, ktorá vedie k 735 tisícom infarktov každý rok, pričom zabije približne 370 tisíc ľudí. Pre tých, ktorí nevedia, tak koronárna srdcová choroba je stav, kedy sa tepny, ktoré zásobujú srdce krvou, stávajú zúženými alebo zablokovanými. Srdcové choroby sa vo všeobecnosti považujú za typ chorôb, ktorým sa dá vo veľkej miere predchádzať. Tento typ ochorenia sa najčastejšie spája so zlými životnými návykmi, zlou stravou, nedostatkom cvičenia, požívaním alkoholu alebo drog, stresom a podobne.
Vedci sa preto pokúsili zodpovedať otázku, či je tento typ choroby typický len pre modernú spoločnosť alebo nie. Za týmto účelom sa výskumníci pozreli na múmie staré aj niekoľko tisíc rokov. Výsledky ich štúdie odhalili, že aj obyvateľov starých civilizácií trápili podobné srdcové problémy, ktoré trápia aj nás.
„Egyptské múmie staré asi 3500 rokov, mali dôkazy o srdcovom ochorení – konkrétne o ateroskleróze, ktorá zahusťuje steny tepien. Faraón Merenptah, ktorý zomrel v roku 1203 pred Kristom, mal aterosklerózu. Dvadsať vybraných múmií bolo naskenovaných na plátkovom CT skeneri. 9 zo 16 múmií, ktorým sa podarilo identifikovať tepny alebo srdcia, ktoré zostali v ich telách po mumifikácii, mali dôkazy o tejto chorobe.“
Všeobecne povedané
V múmiách použitých na túto štúdiu boli identifikovateľné osoby s vysokým socioekonomickým postavením a mnohé slúžili na faraónovom dvore alebo ako kňazi či kňažky. Z tejto skupiny bola najstarším Egypťanom postihnutým aterosklerózou Lady Rai, ktorá zomrela vo veku 30 až 40 rokov okolo roku 1530 pred Kristom. Bola opatrovateľkou kráľovnej Ahmose Nefertiri, ktorá žila 200 rokov pred kráľom Tutanchamónom.
Vedci sa preto domnievajú, že srdcové choroby boli u starých Egypťanov bežnejšie, než sa môže na prvý pohľad zdať.
“Ateroskleróza je medzi modernými ľuďmi všadeprítomná a napriek rozdielom v starovekom a modernom životnom štýle sme zistili, že bola pomerne bežná u starých Egypťanov s vysokým socioekonomickým postavením, ktorí žili ešte pred tromi tisícročiami,” hovorí klinický profesor kardiológie UC Irvine Dr. Gregory Thomas.
