Krk žirafy môže dorásť až do dĺžky dvoch metrov, čo žirafe zabezpečuje exkluzívny prístup k najvyšším listom stromov, kam sa žiadne iné zviera nedostane. Tento predpoklad, že dlhý krk žirafe zabezpečuje predovšetkým výhodu pri získavaní potravy, rezonoval dlhé roky v učebniciach ako i literatúre. Charles Darwin sa tejto otázke venoval v diele Pôvod druhov, kde vysvetlil, že tento druh získal svoj veľmi dlhý krk postupnými štádiami, pričom každý jedinec s trochu dlhším krkom bol schopný prežiť dlhšie ako jedince s kratším krkom.
“Žirafa má vďaka svojmu vznešenému vzrastu, výrazne pretiahnutému krku, predným končatinám, hlave a jazyku celé telo krásne prispôsobené na konzumáciu listov na vyšších konároch stromov. Môže tak získavať potravu mimo dosahu ostatných kopytníkov,” vysvetlil Drawin vo svojej knihe.
V polovici 90. rokov však niektorí biológovia vzniesli proti tomuto argumentu veľkú námietku a tvrdili, že žirafy svoje dlhé krky vôbec nepoužívali na hľadanie potravy vo výškach a predložili iný scenár, ktorý spôsobil revolúciu v klasickom pohľade na evolučnú históriu žirafy. Tvrdili, že účelom žirafieho krku je predovšetkým pôsobiť ako zbraň, ktorú možno použiť v bojoch medzi samcami. Samci žiráf podstupujú boje, aby získali prístup k samiciam a využívajú svoj dlhý krk a svoje ťažké hlavy ako zbraň. Lebka samca je totiž extrémne hrubá a keď sa použije ako zbraň, dokáže zlomiť stavce inému samcovi. V tejto súvislosti je jednoznačne výhodou, ak má žirafí samec hrubší krk ako jeho rival a dlhší krk, ktorý mu poskytuje väčšiu flexibilitu. Samce, ktoré majú krky najdlhšie, sa aj úspešnejšie množia, pretože eliminujú svojich sokov, informuje portál www.sciencefocus.com.
Kde je však pravda? Prispôsobili sa krky žiráf potrebe získavať potravu vo výškach či potrebe zachovania svojho druhu?
Štúdia z roku 2007 dospela k záveru, že žirafy skutočne používajú svoje krky na spásanie najvyšších konárov. Počas testovania vedci oplotili niektoré stromy drôteným pletivom, aby sa menšie bylinožravce nedostali k spodným konárom, ale aby žirafy na ne stále dosiahli cez vrch pletiva. Ukázalo sa, že žirafy skutočne preferovali konzumáciu listov na nižších konároch, keď nemali konkurenciu iných bylinožravcov. Zdá sa, že na Darwinovej teórii bude niečo pravdivé preto, že žirafy používajú svoje dlhé krky na to, aby sa vyhli konkurencií. Tejto teórii nahrávajú aj ďalšie dôkazy získaných fosílií, ktoré dokazujú, že žirafám sa vyvinuli dlhé krky pred štrnástimi až dvanástimi miliónmi rokov a to práve v období, keď Afrika predchádzala procesom, počas ktorého lesy ustupovali savane. Keď sa počas tohto procesu počet stromov znížil, boj o každý listnatý strom stúpol a bylinožravce boli nútené hľadať potravu na vyšších miestach.
