Smrť je niečo, z čoho majú mnohí ľudia strach, hoci je to prirodzený kolobeh života. Môže pravdepodobne za to asi moderná doba, ktorá túto tému dáva do úzadia a rovnako aj to, že je prirodzené báť sa niečoho, čo nepoznáme.
Mnoho ľudí, ktorí zažili klinickú smrť hovorí, že sa pozreli na druhú stranu. Je tomu ale skutočne tak? To, či existuje niečo po smrti, je stále zahalené pod rúškom tajomstva, no vedci možno prišli na kĺb toho, odkiaľ sa berú zážitky ľudí, ktorí boli na nejakú dobu mŕtvy, no vrátili sa späť medzi živých.
Nová štúdia zverejneného v časopise Proceedings of the National Academy of Science, za ktorou stoja výskumníci z University of Michigan Medicine naznačuje, že pôvod týchto zážitkov môže byť v mozgu a v procesoch, ktoré sa v ňom odohrávajú na zlomku života. Na tému upozornil portál Vosveteit.sk.
Procesy v mozgu sú komplikovanejšie, než sme si mysleli
Výskum sledoval aktivitu mozgu u 4 pacientoch, ktorí v kóme a nereagovali. Ich nádej na prežitie bolo prakticky nulová a pri živote ich držali len prístroje. So súhlasom rodiny, vedci týchto pacientov odpojili od ventilátora a pomocou EEG zariadenia monitorovali ich aktivitu v mozgu.
V prípade dvoch pacientov zaznamenali zvýšenú srdcovú frekvenciu spolu s nárastom aktivity gama vĺn v takzvanej horúcej zóne nervových korelátov vedomia v mozgu. Táto aktivita bola pritom detekovateľnou aj potom, ako pacienti stratili prístup ku kyslíku po zástave srdca. Pre tých, ktorí nevedia, tak gama vlny sú vysokofrekvenčné elektrické signály, ktoré sa vyskytujú v mozgu. Tieto vlny sú spojené s rôznymi kognitívnymi procesmi, ako je napríklad pozornosť, učenie sa, pamäť a vedomie. Viacero štúdií dokonca odhalilo, že táto oblasť mozgu, v ktorej identifikovali vlny, bola v minulosti spájaná s procesmi snívania, vizuálnymi halucináciami pri epilepsii a zmenenými stavmi vedomia.
Vedci naznačujú, že zážitky spojené s prežitím klinickej smrti, môžu súvisieť práve s týmito procesmi, ktoré sa odohrávajú v mozgu. No uvedomujú si aj nedostatky ich štúdie. Zdôrazňujú, že na to, aby mohli urobiť všeobecné závery, tak potrebujú vykonať oveľa rozsiahlejšiu štúdiu. Rovnako dopĺňajú, že v minulosti pacienti, pri ktorých identifikovali túto aktivitu, si prešli záchvatmi, ktoré by mohli potenciálne vysvetliť aktivitu v ich mozgu. No dopĺňajú, že žiadnymi záchvatmi si pred smrťou neprešli, minimálne to aspoň prístroje nezaznamenali.
