Nie je žiadnym tajomstvom, že alkohol nášmu zdraviu neprospieva a to ani ten jeden pohárik pred spaním, ktorý mnohí pijú s cieľom rýchlejšie zaspať. Často, keď sa hovorí o vplyve alkoholu na ľudský organizmus, spomínajú sa predovšetkým ťažkí konzumenti. Len málokedy sa však presne kvantifikuje, koľko alkoholu je už „príliš veľa“ a kedy môže zanechať na našom zdraví trvalé následky.
Nový výskum prináša znepokojivé čísla
Najnovší výskum zverejnený Americkou akadémiou neurológie (American Academy of Neurology) sa zameral na tému, či je ťažká konzumácia alkoholu spojená so zvýšeným výskytom štrukturálnych poškodení mozgu a príznakov demencie. Cieľom štúdie bolo preskúmať súvislosť medzi mierou konzumácie alkoholu a výskytom hyalínovej arteriolosklerózy, tau spleti, zníženou mozgovou hmotnosťou a zhoršeným kognitívnym stavom.
Čo skúmali vedci a ako?
Aby vedci odpovedali na výskumnú otázku, analyzovali mozgy 1 781 ľudí, ktorí zomreli vo veku približne 75 rokov. Všetkým bola po smrti vykonaná pitva mozgu, čo im umožnilo priamo pozorovať, aké zmeny a poškodenia v mozgu počas života nastali.
Informácie o množstve konzumovaného alkoholu získali vedci od rodinných príslušníkov zosnulých. Na základe týchto údajov účastníkov rozdelili do štyroch skupín: osoby, ktoré nikdy nepili alkohol, umiernení pijani (maximálne 7 drinkov týždenne), ťažkí pijani (8 a viac drinkov týždenne) a bývalí ťažkí pijani, ktorí s pitím prestali pred smrťou. Jeden drink pritom definovali ako 14 gramov alkoholu, čo zodpovedá približne 350 ml piva, 150 ml vína alebo 45 ml destilátu.
Vedci následne analyzovali mozgové tkanivo a hľadali rôzne znaky poškodenia. Zamerali sa na hyalínovú arteriolosklerózu – zhrubnutie a zúženie malých ciev, ktoré zhoršuje prietok krvi a vedie k poškodeniu mozgového tkaniva. Ďalej sledovali prítomnosť tau spleti, čo sú zhluky bielkovín typické pre Alzheimerovu chorobu. Vyhodnocovali aj mozgovú hmotu, konkrétne pomer veľkosti mozgu k telesnej hmotnosti, ktorý môže naznačovať úbytok mozgového tkaniva. Zároveň vyhodnocovali aj kognitívne schopnosti zosnulých podľa dostupných údajov.
Pri spracovaní výsledkov pritom zohľadnili aj ďalšie faktory, ktoré mohli ovplyvniť zdravie mozgu – vek pri úmrtí, fajčenie, fyzickú aktivitu či celkový zdravotný stav.
Výsledky sú jasné a znepokojujúce
Štúdia ukázala, že ťažká konzumácia alkoholu je spojená s viditeľnými známkami poškodenia mozgu. Ťažkí pijani mali o 133 % vyššiu pravdepodobnosť výskytu cievnych lézií v porovnaní s abstinentmi a až o 41 % vyššie riziko výskytu tau spleti.
Ešte znepokojujúcejšie je, že bývalí ťažkí pijani, ktorí s alkoholom prestali, mali stále o 89 % vyššiu pravdepodobnosť výskytu cievnych lézií a o 31 % vyššie riziko výskytu tau spleti. Navyše u tejto skupiny bol zaznamenaný nižší pomer mozgovej hmoty k telesnej hmotnosti a zhoršené kognitívne schopnosti, čo naznačuje, že účinky ťažkého pitia môžu pretrvávať aj po jeho ukončení.
Vedci tiež zistili, že ťažkí pijani zomierali v priemere o 13 rokov skôr ako tí, ktorí alkohol nepili vôbec.
Záverom treba povedať, že hoci štúdia nepreukázala priamu príčinnú súvislosť, ale len asociáciu, výsledky jasne ukazujú, že pravidelné nadmerné pitie alkoholu môže výrazne zvýšiť riziko poškodenia mozgu a s tým spojených problémov s pamäťou a myslením.
