Pitie kávy sa stalo predmetom pozornosti výskumníkov v súvislosti so srdcovými chorobami a dlhším životom, pričom troje štúdie prezentované na konferencii kardiológov prinášajú pozoruhodné zistenia. Tieto štúdie, ktoré analyzovali dáta od viac ako pol milióna ľudí, prezentujú výsledky, že pravidelný príjem kávy, najmä v množstve dvoch až troch šálok denne, môže byť spojený s nižším rizikom srdcových chorôb a porúch srdcového rytmu. Tieto výsledky môžu poskytnúť povzbudenie pre milovníkov kávy, najmä pre tých s existujúcimi kardiovaskulárnymi ochoreniami, píše Americké kolégium kardiológov.
Vedúci autor výskumu Peter M. Kistler a jeho kolegovia využili údaje z UK BioBank, z rozsiahlej databázy, ktorá obsahuje informácie o zdraví viac ako pol milióna jedincov, ktorí boli sledovaní najmenej 10 rokov. Ich štúdie sledovali vzťah medzi spotrebou kávy a výskytom arytmií, kardiovaskulárnymi chorobami vrátane ischemickej choroby srdca, srdcového zlyhania, mŕtvice a úmrtím u jedincov s a bez kardiovaskulárnych ochorení.
V prvom výskume sa pozerali na dáta 382 535 jedincov bez známeho kardiovaskulárneho ochorenia. Zistili, že priemerný príjem dvoch až troch šálok kávy denne bol spojený s 10 až 15 % nižším rizikom vzniku ischemickej choroby srdca, srdcového zlyhania, arytmií alebo úmrtia.
Druhá štúdia zahŕňala 34 279 jedincov so známym kardiovaskulárnym ochorením a zistila, že pravidelný príjem kávy v množstve dvoch až troch šálok denne bol spojený s nižším rizikom úmrtia v porovnaní s absenciou kávy. Okrem toho, konzumácia akéhokoľvek množstva kávy nebola spojená s vyšším rizikom arytmií, pričom maximálny prínos bol pozorovaný u ľudí, ktorí pijú dve až tri šálky kávy denne a naopak menší prínos bol zaznamenaný u tých, ktorí pijú viac alebo menej šálok, ako sú dve či tri.
Tak ktorá káva je to pravé orechové?
Tretia štúdia skúmala rozdiely v účinkoch rôznych druhov kávy vrátane instantnej, mletej, kofeínovej a bezkofeínovej kávy. Výsledky ukázali, že dve až tri šálky denne boli spojené s najnižším rizikom arytmií, upchatia srdcových tepien, mŕtvice alebo srdcového zlyhania a to prekvapivo bez ohľadu na druh kávy. Káva bez kofeínu však nemala priaznivý účinok na arytmie, no znižovala riziko kardiovaskulárnych ochorení s výnimkou srdcového zlyhania.
Kistler zdôraznil, že tieto zistenia naznačujú, že kofeínová káva je všeobecne prospešnejšia a odporúča sa pre ľudí so srdcovými ochoreniami. Napriek týmto pozitívnym výsledkom varoval, že ľudia by nemali zvyšovať príjem kávy, najmä ak sa cítia nepríjemne.
Výskumníci zdôraznili, že tieto štúdie majú svoje obmedzenia, pretože nekontrolovali stravovacie faktory a nezohľadňovali prísun smotany, mlieka alebo cukru do kávy. Preto budú potrebné ďalšie štúdie na overenie týchto povzbudivých výsledkov.
