Viera v diabla nemusí nutne pochádzať z hororových filmov. Diabol je vo viere rovnako rozšírený ako Boh avšak sa nachádza na opačnej strane mince. Väčšina náboženstiev tvrdí, že človek môže byť posadnutý diablom a k náprave tejto hrozby ponúkajú rituál vymetania diabla, známejší ako exorcizmus.
Nie všetky náboženstvá však berú duchov len za zlých. Táto predstava je najmä židovská a kresťanská, a väčšina iných náboženstiev neberie posadnutie duchom za nijak zvlášť alarmujúce. My sa dnes v článku ale budeme venovať náboženstvám, ktoré duchov z tela vyprevádzajú.
Fiktívny exorcizmus – V minulom storočí sa počet rituálov vymetania diabla značne zvýšil. Hollywood samozrejme na týchto rituáloch, ktoré vo veľkej miere oslovili verejnosť snažil čo najviac zarobiť, a tak začalo vznikať množstvo filmov na túto tému označených nálepkou ,,Založené na skutočných udalostiach”. Z tých najznámejších môžeme spomenúť napríklad The Last exorcism z roku 2010, V moci diabla (známejší pod názvom The exorcism of Emily Rose – poznámka redaktora) z roku 2005 či Diabol v tele z roku 2012. Najväčší vplyv na verejnosť však mal kultový The Exorcist z roku 1974. Po niekoľkých premietaniach dostávala katolícka cirkev po celej Amerike denne desiatky žiadostí o rituál exorcizmu. Neskorší výskum však ukázal, že príbeh mal od reality ďaleko. Ostatne ako u väčšiny vyššie uvedených filmov, ktoré sú podľa odborníkov značne prifarbené pre doladenie hororovej atmosféry.
Reálny exorcizmus – Väčšina ľudí si myslí, že rituál vymetania diabla je len pozostatkom z dôb stredoveku. Exorcizmus sa však naďalej vykonáva, a to hlavne na ľuďoch citovo či fyzicky narušených. Samotný rituál je ale najmä o sile sugescie. Pokiaľ ste totiž silne nábožensky založený, a myslíte si že ste posadnutý diablom (a že vás môže vyliečiť už len exorcizmus), tak vám skutočne pomôže už len tento rituál. Slovo exorcizmus pochádza z gréckeho slova EXOUSIA. Autor James R. Lewis vo svojej knihe SATANIZMUS DNES: ENCYKLOPÉDIA NÁBOŽENSTVA, FOLKLÓRU A ĽUDOVEJ KULTÚRY vysvetľuje – ,,Vyháňať znamená vyvolávať vyššiu moc, ktorej ste zložli prísahu. Démonická entita totiž opúšťa človeka nie pod príkazom kňaza, ale pod príkazom napríklad Otca i Syna i Ducha svätého.” Vatikán po prvýkrát vydal príkaz k vymetaniu diabla v roku 1614. Podľa americkej konferencie katolíckych biskupov zahŕňajú príznaky posadnutosti hlavne nadľudskú silu, averziu voči svätenej vode a ďalším znakom cirkvi, či znalosť úplne neznámej reči. Medzi ďalšie príznaky môže patriť pľutie, vulgárne vyjadrovanie či nadmerná masturbácia.
Spolu s niekoľkými Vatikánom schválenými exorcistami sa po svete pohybujú stovky samozvaných vyháňačov diabla. Publicista menom Michael Cuneo dostal možnosť sa exkluzívne zúčastniť 50 rituálov exorcizmu a vo svojej knihe neskôr uviedol – ,,Pri žiadnom z rituálov som nemal možnosť zhliadnuť nič nadmieru neprirodzené. A aj tie neprirodzené veci, ktoré som videl mi boli neskôr lekármi objasnené ako dôsledok neznesiteľného psychického ale i fyzického tlaku.”
To nás privádza k potvrdeniu všeobecného poznatku o exorcizme, a teda že exorcizmus takmer vždy končí smrťou liečenej obete. V roku 2003 bol počas rituálu usmrtený len 8 ročný chlapec z Milwaukee (Wisconsin, USA) trpiaci autizmom. Autizmus bol však u neho diagnostikovaný ako posadnutie diablom, a táto chyba zo strany rodičov a cirkvi znamenala pre neho smrť. V roku 2005 umrela pod rukou exorcistu mladá mníška v Rumunsku. Žena bola niekoľko dní zviazaná na kríži bez možnosti prísunu jedla či tekutín. Nájdená bola mŕtva po týždni mučenia. Patológ konštatoval, že posledná fáza umierania trvala 59 hodín. V roku 2010 bol na Štedrý večer v Londýne zabitý 14 ročný chlapec. Tentokrát však nie rukou kňaza ale rodičov, ktorí jednoducho verili že je posadnutý diablom.
Exorcizmus by nemal byť súčasťou cirkvi, ale mal by byť aj z tejto strany braný jednoducho ako vražda. Bohužiaľ cirkev väčšinou práve súdeným kňazom poskytuje najkvalitnejších právnikov. Cirkev neodsudzujem, no táto skutočnosť len zbytočne posilňuje zlú mienku o nej.
Jozef Kotrý | Zdroj
